3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Hlávku sťať a či vienok sňať?
Hlávku sťať a či vienok sňať?

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Patrik Polák (Blaho)

Blaho no hej veru že...

Hlávku sťať a či vienok sňať?

30. 01. 2014
Pohronská Polhora

(Rozprávanie z krojovej zábavy na Pohronskej Polhore)

  

Chodievam takto po rôznych krajoch Slovenska a naposledy ma cesta zaviedla až hen na horu medzi Breznom a Muráňom, teda presne na Pohronskú Polhoru.

Už piaty rok sa tam koná tradičná krojová ľudová zábava, a to pri príležitosti založenia FS Jabloň. Súbor je nazval by som to nazval taká vrchárska jabloň, pretože sa ujal v tomto krásnom kraji uprostred vrchov Muránskej planiny, a pokračuje na tradíciách predkov, ktorý okúsili ťažké skúšky osudu.

V miestnom kultúrnom dome, ako to už býva zvykom, sa stretli mladí i starí občania Polhory, oživili tradície, príchod oravských goralov piesňou i tancom, oddali nevestu, počarovali Lucie, ĽH Kučeravý Javor predniesla horehronské i detvianske piesne, jednoducho nálada a kultúra ako má byť. Babky si spievali v laviciach a vnučky na javisku. Hľadisko plné a chuť vzájomná...

 

Na celom tomto programe ma zaujala jedna vec, no vlastne videl som to dva krát lebo som videl aj skúšku, ale....

Na mnohých slovenských dedinách a svadbách je zvykom, že nevestu oddáva, vypýta spomedzi najbližšieho kruhu jej priateľov, priateliek či rodiny - družba (nie sovietska družba) ale človek, muž spomedzi chlapov či mládencov. A pýta sa jej, akoby si nepamätal dobre text, tri krát že: „Pýtam sa ťa po prvý raz, hlávku sťať a či vienok vziať?

Nevesta odpovie prvý raz, „Hlávku sťať“, aj druhý raz odpovie „Hlávku sťať“

A keď sa jej družba spýta po tretí raz, nevesta chvalabohu odpovie, aby všetko dobre dopadlo, a nenastalo krvi preliatie „Vienok sňať!“

A je to.. nevesta sa  môže pobrať na púť... môže sa „vydať“ na cestu za svojím, v stopách svojho muža, ženícha.... Oblečú ju do bežných šiat a hybaj do voza.

No čo poviete si, trochu divadla, veď pekne, veď to patrí k životu.

Ale zopakujem videl som toto predstavenie dva krát za sebou v krátkom časovom úseku a tak mi to druhý, či prvý raz prihodilo trochu.. ? trápne, nie nerozumel som tomu...

 

Zábava prebehla nadmieru očakávaní, prebehla na úrovni, prebehla dobre, prebehla do bieleho rána a zasneženej krajiny nebadane, zručne a svižne. Ešte aj tetky v kuchyni boli v krojoch... Všetka česť hudbe a Dominikovi i Václavovi, ako tam vykrúcal krk i husle za mikrofónom. Hudba hrala obľúbené slovenské, detvianske, i celonárodnie vypaľováky, radostné prejavy to ľudských duší.. proste paráda.

Slabou konkurenciou im boli, žijúce legendy Slovensko-amerických indiánov na čele so starešinom - náčelníkom Mikim z Košic...(nie Košíc). Tí naši americkí indiáni tvrdia, že pôvodný karpatský indiáni sú Slováci. Hm zaujímavé poznanie...

Zahrali 4 piesne, na obrovskom rámovom bubne, na ktorý hrali zo 4roch strán, pieseň víťaznú náčelníka Splašeného koně ktorý porazil veľkú armádu generála Custera. Pieseň orla i hranostaja ako sa uvoľnil z orlích pazúrov, vyliezol na neho a mu aj hrdlo prehryzol, vraj....

Obecenstvo zrazu  v sebe objavilo šamanské tance, ľudia diveli, tancovali do kruhu, i v kruhu, spolu i samostatne. Bolo to niečo podobné ako Žiarislavove divotancovačky.. Hru i zábavu doplnili španielsky gajdoši a gajdošky, amik gitarista a ĽH Kučeravý Javor ako i svojvoľná súťaž v pretláčaní rúk. Vyhral Guergo Tessaco, polhorský husľový šampión...(azda i podbrezák J)

 

A vraj v minulosti mali naši predkovia toľko sviatkov, a obradov spojených s prírodou, pretože vyhľadávali, každú voľnú chvíľku, keď mohli byť spolu, keď mali čas na radosť, preto že vraj bolo veľa roboty i lopoty... A je to veru tak...

 

Žijeme v rýchlej dobe, plnej zmien, informácií a vedomého i podvedomého nátlaku a prejavov rôznych duchovných smerov a TV show. Zistil som, že ľudia sa radi zapájajú do činnosti i nečinnosti, jednoducho, že ľudia sú radi že sú, ak môžu byť ľuďmi...

 

A ešte k tej neveste... vesta či ne vesta..

Sedím ráno v kresle po trojhodinovom spánku u sváka Tesáka na šope s wifi pripojením, čítam si príbehy pána Satinského ako putoval v rokoch 1973 – 84 po Slovensku, hlava sa čistí vedomie sa ustaľuje. V izbe je všetko na svojom mieste.

Zrazu sa mi vynoril ten obraz s nevestou... z Polhory.

Tri krát sa jej pýta, že prečo... Veď to čo to, sa mi rozjasňuje..., to je vlastne silný obrad, veď družba či družičky, spolupútnici od narodenia až po smrť, ju odprevádzajú, Veď ona vlastne vedome pred všetkými sľúbi tri krát vernosť a odhodlanie, tri krát sa uzamkne, zaviaže pred svetom .. a tento sľub je vlastne i ochranou... Ani jej na um nepríde číslo o 50%-nej rozvodovosti.

V života každého človeka sa vyskytnú lepšie i ťažšie chvíľky, no tento obrad, toto čaro neveste, ktorá je neskôr strážcom rodinného krbu, pomáha prekonávať prekážky na podvedomej úrovni... Napadlo mi...

To je sila, a to som toho veľa nepil, iba šungitovú vodu...:-)

 

Ale, zhodnoťme to tak, zábava dopadla dobre, zbojníci ma ozbíjali, okno som nekúpil, košeľu nepredal, no jedno mi vychodí jasne – to našô malô Slovensko má byť na čo hrdé...

 

Ak budeme udržovať tie naše dedinské tradície, tak rod vydrží, spoločnosť vydrží, hromy prehrmia a vyjde slnko... Tak ako na Polhore.

 

Teším sa spolu s Vami na stretnutie Gajdošov v Malej Lehote 1. marca 2014, ak pán boh a počasie dá...

  

Blaho Blahosej Blahovič

Spod Skaly

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

MARIA MACOSKOVA

Šuhaju, šuhaju, Aj keď som

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV