3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela
Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela

13. 04. 2014

 

            Šiesta pôstna nedeľa sa nazýva Kvetná nedeľa. Táto nedeľa je známa aj pod názvom Palmová, podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia vystieľali cestu Ježišovi prichádzajúcemu do Jeruzalema. Zároveň je to aj pašiová nedeľa, kedy sa v evanjelických chrámoch pokračuje v čítaní pašií, ktoré sa začalo už v predošlú  Smrtnú nedeľu.

            Kvetnú nedeľu môžeme považovať aj za najdôležitejší deň, ktorým sa začína tzv. Tichý týždeň, alebo tiež Veľký týždeň.

            Na Kvetnú nedeľu sa v katolíckych chrámoch posväcovali vŕbové vetvičky – bahniatka. Domov z kostola ich prinášali väčšinou deti. Posväteným vetvičkám ľudia na celom území Slovenska pripisovali v minulosti veľké magické účinky. Pri prvom vyháňaní na pašu nimi okiadzali dobytok, dávali ich do siatín, zapichávali ich aj do prvej brázdy na  poli. V domácnosti ich ľudia zastokávali za hradu na povale, aby ich ochraňovali počas letných búrok, ale v mnohých oblastiach vkladali posvätenú vŕbovú vetvičku aj do okien, alebo zlomok z nej vhadzovali do ohňa. Vŕbovým vetvičkám sa pripisovali aj magické liečebné účinky, okiadzali nimi chorých, v nádeji skorého uzdravenia, využitie mali svojou jemnou štruktúrou aj pri bolestiach hrdla. Na západnom Slovensku ženy chodili včas ráno zbierať rosu, ktorú taktiež odkladali na liečenie.

            Ľudia verili, že aj pokrmy majú v týchto dňoch svoju čarovnú moc a preto sa väčšinou na Kvetnú nedeľu konzumovali strukoviny, ale aj cestoviny s makom, čo malo symbolizovať bohatú úrodu, verilo sa, že obilie bude mať dlhé klasy a veľké množstvo zrna. Naopak v túto nedeľu sa vôbec nejedávala kapusta, aby rýchlo nevyháňala do kvetu.

            V niektorých oblastiach sa práve na Kvetnú nedeľu vynášala Morena, niekde slobodné dievčatá a mládenci vyzdobili mašľami vŕbovú vetvičku a prechádzajúc po dedine vinšovali gazdinám takto:

 

„ Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi,

 aby pole odomykal, aby tráva rástla. Tráva zelená vyše kolená.“

 

            Vo viacerých oblastiach Slovenska, bol zaužívaný obyčaj nosiť v túto nedeľu do kostola malé deti, lebo sa verilo, že začnú skoro hovoriť.

            Veľký význam malo i pozorovanie počasia počas Kvetnej nedele. Podľa našich predkov, ak  na Kvetnú nedeľu bola obloha belasá a zaliata slnkom bol tu predpoklad dobrej úrody obilia a očakávali sa plné sýpky. Počasie na Kvetnú nedeľu predpovedalo aj to, aká bude jeseň, o čom svedčí aj pranostika: „Kvetná nedeľa s chladom, november s mrazom“.

            Všetky praktiky a úkony vykonávané na Kvetnú nedeľu mali magické účinky, ktoré mali zabezpečiť predovšetkým prosperitu v hospodárstve, ale i v rodine.    

 

 

Text: Miriam Gažová, etnologička

Foto: Milo Fabian

 

 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

LH Flisocek

V mojim ogrudecku

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV