3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Zelený štvrtok
Zelený štvrtok

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Zelený štvrtok

17. 04. 2014

 

Práve v dňoch Tichého týždňa má človek možnosť, aby sa hlbšie zamyslel nad biblickou zvesťou a udalosťami spojenými s vykupiteľským dielom Ježiša Krista.

            Prvým z týchto dní je Zelený štvrtok. Názov Zelený štvrtok je odvodený od nemeckého slova  „Gründonnerstag”, čo v ľudovej etymológii znamená spojenie so zelenou farbou.  Zelený štvrtok nám ponúka tri momenty, ktorými je zvesť o dobrom Pastierovi, ktorí vedie svoj ľud na zelené pastvy, druhým je spomienka na ustanovenie Večere Pánovej, a tretím je umývanie nôh Ježiša svojim učeníkom.

            V evanjelickej cirkvi si veriaci na Bohoslužbách pripomínajú jednu z dvoch sviatostí, ktorou je ustanovenie Večere Pánovej.

            V katolíckej cirkvi sa počas omše svätia liturgické oleje, ktoré sa používajú pri birmovaní, alebo i poslednom pomazaní. Taktiež sa koná obrad umývania nôh kňazov 12 mužom, ktorí predstavujú dvanásť učeníkov. Na vežiach katolíckych kostolov sa prestalo v tento deň zvoniť a zvony sa znovu rozozvučali až na Veľkonočnú nedeľu.

            Na tieto kresťanské obrady úzko nadväzovali aj predstavy o potrebe ochrany hospodárstva a rodiny, čo sa zabezpečovalo vyvolávaním hluku prostredníctvom rapkáčov. Hluk mal ochrániť domácnosť aj hospodárstvo pred nadprirodzenými silami. Z minulosti je známe vyháňanie škodcov zo zeme pomocou búchania cepov o zem, na Kysuciach počas posledného zvonenia triasli gazdovia stromy, aby mali veľkú úrodu. V okolí Košíc pastieri v noci trúbením vyháňali zlých duchov. Na celom území Slovenska je známe natieranie dverí hospodárskych budov kolomažou, čo malo za úlohu zabrániť strigám, aby škodili dobytku. Tento deň bol spojený aj s umývaním sa pod tečúcou vodou ešte pred východom slnka, čo malo zabezpečiť magickú ochranu pred chorobami a zlými silami. Umývať sa nechodili len mládenci, dievky a deti, ale gazdovia umývali a brodili v potoku i kone. Vodou sa v tento deň kropila aj stajňa, ba ak sa niekto rozhodol stavať dom, odložil si z takejto vody a v príhodnej chvíli ju zamuroval do základov. Zelený štvrtok bol taktiež prvým dňom, kedy sa na pašu vyháňal dobytok, ktorý sa šibal vŕbovými prútmi, na rohy gazdovia uväzovali dobytku červené stužky, čo malo magickú ochranu pred zlými silami a urieknutím. Chlapcom sa v tento deň strihali vlasy, aby ich mali husté a pekné. Na Zelený štvrtok bolo dôležité, aby sa nikto s nikým nepohádal, ale ani nikto nikomu nič nepožičal.

            V tento deň sa odporúčalo siať mak, hrach, či bôb, ale i uhorky a tekvicu, verilo sa, že tak ako sú zaviazané kostolné zvony, zaviažu sa na rastlinách aj kvety.

            Dôležitým prvkom v tento deň bola príprava stravy, ktorá pozostávala zo zeleninových jedál a to predovšetkým zelenej farby a ich konzumácia mala zabezpečiť dobrú úrodu. Pripravovali sa polievky a prívarky z mladých lístkov špenátu, ale i žihľavy a šťaveľa, tie mali aj očistnú funkciu pre krvný obeh.

            Všetky praktiky, ktoré sa v minulosti na Zelený štvrtok vykonávali mali zabezpečiť prosperitu v hospodárstve a rodine, mnohé z nich sa už v súčasnosti nepraktizujú, viaceré stratili v modernej spoločnosti svoj význam, ale sú i také, ktoré v rovnakej, či v pozmenenej podobe nájdeme i dnes.

 

Text: Miriam Gažová, etnologička

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Rusini v Levocskych vrchoch

Ej, savata savata

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV