3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Veľký piatok
Veľký piatok

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Veľký piatok

18. 04. 2014

 

Kresťania si v tento deň pripomínajú smrť Ježiša Krista na golgotskom kríži. Pre evanjelikov je Veľký piatok najvýznamnejším sviatkom, pretože Ježiš Kristus dokončil dielo vykúpenia sveta. V evanjelických chrámoch sa v tento deň čítajú pašie a taktiež sa prisluhuje Večera Pánova. Na oltároch je čierne rúcho.

V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez rúcha, sviec a bez kríža. Kostolné zvony nezvonia, v niektorých oblastiach sa len rapká rapkáčmi.

V gréckokatolíckej cirkvi je tento deň aliturgický, pretože sa neslúži liturgia, ani sa neprijíma eucharistia.

 Veľký piatok kresťania považovali za deň veľkého pôstu, ktorým mali vyjadriť smútok nad ukrižovaním Ježiša Krista.

 Tento deň ľudia v minulosti považovali za priaznivý na hojenie rán, taktiež sa ľudia, ktorí trpeli chorobami chodili včas ráno umývať do potoka. Verili, že voda v potoku má zázračnú moc práve na ich choroby. Umyť sa však museli prv, než ponad vodu preletel prvý vtáčik, potom stratila účinok. Veľkopiatočnou vodou kropili aj svoje príbytky, hospodárske budovy, ale i zvieratá. Maslo sa malo mútiť pri potoku, aby sa nepokazilo a neskôr sa využívalo ako masť na rôzne časti tela. Taktiež sa verilo, že v tento deň sa otvárajú poklady.

 V tradičných predstavách sa na Veľký piatok  prísne zakazovalo hýbať so zemou, nesmelo sa orať, ani siať. Gazdovia v tento deň značkovali svoje hospodárske zvieratá vo viere, že rany sa rýchlejšie zahoja, strihali ovce, aby mali hustú vlnu. V sadoch štepili na Veľký piatok ovocné stromy.

 V minulosti ľudia verili, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok majú zvýšenú aktivitu strigy, ktoré sa stretávali na krížnych cestách,  preto s cieľom magickej ochrany natierali zárubne maštalí cesnakom, aby strigy neodobrali kravám mlieko.

 Čas pred východom slnka býval využívaný na predovšetkým na ľúbostné veštby. Dievčatá, ktoré sa chceli vydať, hádzali do vody v potoku malé jedľové vetvičky, ak ich odniesla voda po prúde mali sa vydať vo vlastnej dedine, ak ich odniesla voda iným smerom mali sa vydať do susednej dediny.

 Dodržiaval sa pôst a konzumovali sa pôstne jedlá, ako boli strukoviny, šúľance s makom. Neskôr sa konzumovali už aj zemiaky s vodou z kyslej kapusty a údené ryby.

 

Kresťania si v tento deň pripomínajú smrť Ježiša Krista na golgotskom kríži. Pre evanjelikov je Veľký piatok najvýznamnejším sviatkom, pretože Ježiš Kristus dokončil dielo vykúpenia sveta. V evanjelických chrámoch sa v tento deň čítajú pašie a taktiež sa prisluhuje Večera Pánova. Na oltároch je čierne rúcho.

 V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez rúcha, sviec a bez kríža. Kostolné zvony nezvonia, v niektorých oblastiach sa len rapká rapkáčmi.

 V gréckokatolíckej cirkvi je tento deň aliturgický, pretože sa neslúži liturgia, ani sa neprijíma eucharistia.

 Veľký piatok kresťania považovali za deň veľkého pôstu, ktorým mali vyjadriť smútok nad ukrižovaním Ježiša Krista.

 Tento deň ľudia v minulosti považovali za priaznivý na hojenie rán, taktiež sa ľudia, ktorí trpeli chorobami chodili včas ráno umývať do potoka. Verili, že voda v potoku má zázračnú moc práve na ich choroby. Umyť sa však museli prv, než ponad vodu preletel prvý vtáčik, potom stratila účinok. Veľkopiatočnou vodou kropili aj svoje príbytky, hospodárske budovy, ale i zvieratá. Maslo sa malo mútiť pri potoku, aby sa nepokazilo a neskôr sa využívalo ako masť na rôzne časti tela. Taktiež sa verilo, že v tento deň sa otvárajú poklady.

V tradičných predstavách sa na Veľký piatok  prísne zakazovalo hýbať so zemou, nesmelo sa orať, ani siať. Gazdovia v tento deň značkovali svoje hospodárske zvieratá vo viere, že rany sa rýchlejšie zahoja, strihali ovce, aby mali hustú vlnu. V sadoch štepili na Veľký piatok ovocné stromy.

 V minulosti ľudia verili, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok majú zvýšenú aktivitu strigy, ktoré sa stretávali na krížnych cestách,  preto s cieľom magickej ochrany natierali zárubne maštalí cesnakom, aby strigy neodobrali kravám mlieko.

  Čas pred východom slnka býval využívaný na predovšetkým na ľúbostné veštby. Dievčatá, ktoré sa chceli vydať, hádzali do vody v potoku malé jedľové vetvičky, ak ich odniesla voda po prúde mali sa vydať vo vlastnej dedine, ak ich odniesla voda iným smerom mali sa vydať do susednej dediny.

Dodržiaval sa pôst a konzumovali sa pôstne jedlá, ako boli strukoviny, šúľance s makom. Neskôr sa konzumovali už aj zemiaky s vodou z kyslej kapusty a údené ryby.

 

Text: Miriam Gažová, etnologička

 

 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

Matus Mitter a zeny z Korytarok

Svadobne

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV