3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Veľkonočná nedeľa – víťazstvo nad smrťou
Veľkonočná nedeľa – víťazstvo nad smrťou

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Veľkonočná nedeľa – víťazstvo nad smrťou

20. 04. 2014

 

Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením sviatkov Veľkej noci. V tento deň kresťania svätia Prvú slávnosť veľkonočnú – pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Odvtedy sa svätí ako kresťanský sviatok každá nedeľa.

V evanjelických chrámoch sa v túto nedeľu konajú slávnostné Služby Božie, farba oltárneho rúcha je biela a farári evanjelickej cirkvi majú na bohoslužobnom odeve – luteráku aj bielu kamž.

U katolíckych veriacich sa Veľkonočná nedeľa považuje za najväčší sviatok v roku, kedy tak ako aj iné kresťanské cirkvi oslavujú víťazstvo nad smrťou.

 V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľkonočná nedeľa nazýva „ Nedeľa Paschy“, alebo aj „Nedeľa vzkriesenia“, oslava vzkriesenia pretrváva u gréckokatolíckych veriacich celý týždeň.

 U pravoslávnych veriacich na východnom Slovensku Bohoslužby trvajú do tretej hodiny ráno a veriaci sa medzi sebou pozdravujú slovami „Christos voskres“.

Z hľadiska obradovosti je tento deň podobný Štedrému dňu, viažu sa naň najmä ochranné a prosperitné obyčaje. Rodina sa schádzala a spoločne stolovala, členovia rodiny nesmeli počas spomínaného stolovania vstávať od stola a taktiež sa nesmel používať počas jedenia nôž.

V tento deň bolo zaužívané svätenie obradových jedál, ktoré ľudia nosili v košíkoch, to predovšetkým v oblastiach východného Slovenska. Bola v nich šunka, vajíčka, chlieb, soľ, „syrek“, hrudka, ktorá sa robila z vajec a mlieka, ale i „paska“, pletencami ozdobený okrúhly koláč. Takto posväteným jedlám sa pripisovala veľká magická moc, preto omrvinky a zvyšky z týchto jedál ľudia zahrabávali do prvej brázdy na poli. Jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho neostávali zvyšky a v mnohých častiach Slovenska sa museli zjesť aj omrvinky, aby sa neohrozila úroda. Jedlá sa museli jesť v hojnom počte, aby bola aj úroda hojná. Bolo sa treba najesť do sýta, aby sa zabezpečil dostatok jedla na celý rok. Druh jedla a poradie v akom sa konzumovalo podliehalo prísnym a v jednotlivých oblastiach aj ustáleným normám. Z kostola sa ľudia na Veľkonočnú nedeľu ponáhľali domov, lebo verili, že kto príde domov prví bude aj taký šikovný počas žatvy, ak niekto cestou domov spadol považovalo sa to za predzvesť škody, ktorá mala postihnúť úrodu.

Dievčatám sa v tento deň prvý raz zakladala na hlavu parta, po prekročení prahu v kostole každá dievka hodila za seba mincu pre šťastie. Partu musela dievka potom nosiť až do vydaja, tento obyčaj je známy z oblasti Hontu. Popoludní slobodné dievky pripravovali a maľovali vajíčka pre kúpačov, na západnom Slovensku si mládenci plietli z vŕbového prútia korbáče.

 

Text: Miriam Gažová, etnologička

 


 
 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Rusini v Levocskych vrchoch

Ej, savata savata

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV