3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Veľkonočný pondelok

21. 04. 2014

 

Veľkonočný pondelok vyjadruje vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych a s tým je spojená i radosť. V katolíckej cirkvi sa tento deň nazýva aj Pondelok baránka, na pamiatku toho, čo sa udialo prvý deň po sobote.

V tento deň vrcholia veľkonočné sviatky a s ním sa spájajú aj s tradičné obyčaje oblievania a šibania. 

 Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie dievčat korbáčom, ktorý bol upletený z vŕbových prútov. Šibanie bolo magickým rituálom, kde sa využívala mágia dotyku, lebo sa verilo, že z mladých sviežich prútov, z ktorých boli korbáče upletené sa pružnosť a sviežosť prenesie i na dievku. Pri šibaní odriekali takto:

 

Šibi, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča.
Kázal kadlec aj kadlečka, aby dali tri vajíčka.
Jedno biele, druhé čierne, a to tretie zafarbené,
to je moje potešenie. 

Aj kus baby,aby boli naši radi.

 

Na stredom a východnom Slovensku chodili mládenci dievčatá kúpať a oblievať. Zaužívané bolo namáčanie v potoku, alebo oblievanie vodou. Voda tak ako po predošlé dni mala očistnú funkciu.

Juhozápadné Slovensko sa vyznačuje oboma týmito praktikami.

Šibanie a kúpanie prebiehalo od polnoci z nedele na pondelok, alebo od svitania, ale v niektorých oblastiach sa začínalo už v nedeľu popoludní. Mládenci chodili po skupinách za sprievodu muziky a za odmenu dostávali varené, alebo maľované vajíčka, ktoré symbolizovali plodnosť, ale i koláče, drobné peniaze, alebo ich dievky pohostili aj pálenkou. Mládenci šibali aj gazdiné, aby vraj neoprašiveli. Neskôr sa všetci spoločne zišli na zábave, ktorú usporiadali z utŕžených peňazí.

Dievky sa aj napriek prvotnému zdráhaniu sa mládencom potešili, lebo verili, že vyšibané a vykúpané budú zdravé, opeknejú, lebo tá, čo nebola vykúpaná alebo vyšibaná mohla počas roka chorľavieť, ale i stratiť krásu.

Z niektorých oblastí Slovenska je známe, že dievky mládencom oplácali oblievačku a šibačku v nasledujúci utorok. Zväčša už od skorého rána striehli na mládencov, aby mohli túto odvetu uskutočniť. Dievky však odmenu už nedostávali.

V tradičnej kultúre je Veľká noc príchodom jari, zvyky a obyčaje, ktoré sa praktizovali v tomto období kresťanstvo prevzalo z pohanského obdobia. Voda, oheň, vajíčko, či zeleň symbolizujú zrod nového života.

 Rituály, ktoré sa v predveľkonočnom období, ale i počas dní Veľkej noci praktizovali mali zabezpečiť prosperitu hospodárstva, zdravie členov rodiny, ochrániť zvieratá pred negatívnymi silami a ich vplyvom. 

V súčasnosti mnohé zo spomenutých rituálov a praktík stratili pôvodnú funkciu a preto sa už nevykonávajú, ale mnohé našli nové využitie v modernej spoločnosti.

 

Text: Miriam Gažová, etnologička

 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Ján Močko

Keď som išiou cez ten hájik; Čia je to rolička nezoraná

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV