3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Jánske zelie k zdraviu ženie
Jánske zelie k zdraviu ženie

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Ľudmila Hricková (Beťarečka)

Beťarečka Milujem ľudové piesne, tance, kroje, architektúru, nárečia, zvyky, tradície a obyčaje. Kroj považujem za výsostné umelecké dielo a rovnako dôležité sú pre mňa ľudové rozprávky, pranostiky a porekadlá. Chcem sa pričiniť o to, aby...

Jánske zelie k zdraviu ženie

23. 06. 2014

„Ľanček, ľan, dal ťa pozdraviť svätý Ján,

aby si sa dobré mal a od zeme hore bral.

Ľaníčku, ľan, povedal mi svätý Ján,

aby si sa hore brala zemičku prikrýval“.

 

V kresťanskom kalendári určili na 24. Júna sviatok narodenia Jána Krstiteľa a na tento termín sa celkom logický posunuli slnovratové zvyky, pre ktoré sa vžil nový názov svätojánske, alebo jánske zvyky. Popri zvykoch súvisiacich zo zberom liečivých rastlín, pestovaním ľanu, najväčšiu pozornosť sústreďovali ľudia na ohne. Pastieri naukladali haluzinu do vysokej pyramídy na kopec za dedinu. Po zotmení vatry zapálili a udržiavali oheň.

 „Na svätého Jána, otvára sa letu brána“.

Dávnejšie zaniknutý jánsky zvyk bolo spúšťanie kolies. Pomedzi ráfy vozových kolies preplietali slamu  s čečinou a poliali ju smolou. Cez hlavicu prevliekli žrď tak, aby ju na každom konci bolo možné držať. So zapálenými kolesami chlapci utekali dole kopcom a zásluhou prúdenia vzduchu plamene boli čoraz väčšie.

Zvyky s konárikmi. Sú známe na celom Slovensku, pravda, v jednotlivých oblastiach boli určité odlišnosti. Niekde dávali nad dvere vŕbové prúty, aby strigy nevošli do domu. V severnejších oblastiach dávali na brány a do polí konáriky z lipy, javora, ako ochranu pred búrkou.

" Na svätého Jána dosť dlhý deň a predsa mu je koniec".

Energickejšie si počínali na Horehroni, kde sa ženy obrátili k poľu chrbtom, zodvihli sukne a volali na ľan, aby sa hanbil za ich nahotu a ponáhľal sa ju zakryť. Je potrebné dodať, že pred Jánom sa na ľan nesmelo chodiť pozerať.

"Duch popráva oziminy a svätý Ján jariny".

Ľudia verili, že všetky rastliny, ktoré na Jána kvitnú majú liečivý účinok. Dievča si dalo pred nocou  pod vankúš trávu, ktorú natrhalo z deviatich lúk. O kom sa jej snívalo v tej noci, za toho sa malo vydať. Takmer na celom Slovensku vili dievčatá na Jána vence a spoločne ich púšťali dolu vodou. Ktorej veniec plával najrýchlejšie, mala sa najskôr vydať. Fantázia opriadla čarovnou mocou najmä papradie, známe u nás ako čertovo rebro. Verilo sa, že kvitne jedine o polnoci z 23. na 24. júna. Kvet papradia vo všeobecnosti prináša šťastie, úspech, alebo robí človeka neviditeľným.

"Na svatého Jána neni noc žiadna".

Predstavy o tom, že počas svätojánskej noci do východu slnka strigy realizujú svoje zámery, boli pre celé Slovensko spoločné. Z obavy pred strigami už ani v predvečer Jána nedovolili žene z iného domu priblížiť sa k maštaliam. Dobytku dávali cesnak s chlebom a  soľou. Ľudia verili, že v noci pred Jánom tancujú strigy holé na krížnych cestách.

"Po Jáne sa i dni krátia i kravy mlieko tratia".

Na Jána sa nesadilo, neokopávalo, ani inak sa nemala rušať zem. Ľudia si nepožičiavali oheň a ak by niektorá žena bola prala, privolala by na celý chotár búrku. Aj keď jánske ohne mali čiastočne za úlohu zabezpečiť vlahu, na Jána nebol dážď vítaný, pretože v takom prípade mal trvať veľa dní, ohrozil by úrodu.

"Za koľko dní pred Jánom kukučka kuká, za toľko bude kukať po Jáne".


Zdroj: Zvyky a tradície na Slovensku

Spracovala: Ľudmila Hricková

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Púchov

Hrdzialenko moje - Čože je to za zelená tráva

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV