3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Solčany
Solčany

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Milan Hlôška (MilanH)

MilanH Folklór ma chytil v roku 1966, kedy sa v mojom rodnom Starom Tekove začali organizovať Tekovské folklórne slávnosti. Podľahol som jeho čaru a kráse krojov, ktoré odvtedy fotograficky zaznamenávam. Ale nielen folklór, aj ľudová kultúra ako...

Solčany

26. 06. 2014
Solčany

Z Nitry do Topoľčian a Partizánskeho sa dá ísť dvomi cestami. Cesta I. triedy vedie „cez dediny“, ktoré sú tesne za sebou a vytvárajú dojem, ako by ste išli do Topoľčian cez jednu dedinu. Druhá cesta - cesta II. triedy vedie „popod horu“ a vzhľadom na redšiu zástavbu dedín je priechodnejšia. Na tejto trase ležia Solčany, najväčšia obec okresu Topoľčany.

  Keď vojdete do Solčian prekvapí vás kúsok histórie a aj nová výstavba. V strede dediny stojí klasicistický kaštieľ Odescalchiovcov, ktorý dala postaviť grófka Henrieta Zichy-Ferrarisová v roku 1818 ale, žiaľ, je v žalostnom stave, na ktorom sa podpísalo obdobie znárodnenia i privatizácie a na jeho záchranu bude treba vyvinúť veľa úsilia. Ale keď sa podarilo zachrániť ruinu Aponyiovského kaštieľa v Oponiciach, vari sa podarí aj kaštieľ v Solčanoch. Aj keď je kaštieľ v dezolátnom stave, pohľad na ostatky klasicistickej stavby sú zaujímavé a takmer očarujúce.

  Keď ideme ďalej na Bošany, po ľavej strane v centre obce uvidíme vynovený kostol na novom námestí s pomníkom padlých. V tomto roku pribudla na námestí aj socha sv. Jána Pavla II. a námestie dostalo jeho meno. Solčanci sú  katolíci a bolo ich predsavzatím z úcty k Jánovi Pavlovi II. postaviť mu v dedine sochu a tak mu vzdať úctu a obdiv za jeho celoživotné dielo. Na sochu boli vyzbierané príspevky aj od obyvateľov a tak každý občan má svoj podiel na postavení tejto sochy. Pohľad pápeža Jána Pavla II. smeruje na budovu oproti, kde je umiestnené Centrum sociálnych služieb „Náruč záchrany SENIOR & JUNIOR“, ktorého zriaďovateľom je Občianske združenie Šanca pre nechcených. Pohľad symbolický a charakteristický pre sv. otca, ktorý miloval ľudí a ľuďom pomáhal.

  Hlavnú ulicu lemujú domy staršej zástavby. Z tej najstaršej doby je už veľmi ťažko nájsť dom, ktorý by nám pripomenul architektúru, ktorá vtedy ovplyvňovala život Solčancov. Vpredu „čistá“ izba, v prostriedku pitvor alebo kuchyňa, vzadu druhá izba. Za nimi ešte komora a hospodárske stavanie.  Budovy opúšťajú svoje pôvodné poslanie a ustupujú novej výstavbe domov, na ktorých sa ešte kde-tu dá vidieť udržiavanie a rešpektovanie starých prvkov na fasáde domu. Aj keď obec riešila bytový problém svojich obyvateľov výstavbou bytových domov, riešila to nenápadne, aby to urbanisticky nenarušilo ráz dediny, ktorá síce patrila do poľnohospodárskeho kraja, ale bol tu kedysi aj cukrovar, pivovar, pálenica aj mlyny.

  Solčany zažili a prežili rôznych majiteľov a pánov, Solčanmi sa prehnali Kuruci i Labanci, zažili doby prajné i neprajné a i napriek tomu si zachovali svoje tradície a svoj krásny ľudový kroj, na ktorý sú právom hrdí. Nosia ho dodnes, aj keď už len príležitostne na rôznych slávnostiach. Muži v bielych košeliach so širokými rukávmi zdobenými dierkovanou výšivkou do zubov v bielo-červenej farbe, na nej čierny ľajblík s čiernou harasovou tkanicou a ozdobnými gombíkmi, čierne súkenné nohavice zasunuté do tvrdej sáry čižiem. Biele široké gate z  konopného plátna boli do roboty. K vrchnému oblečeniu ešte patril súkenný kabát, trojštvrťová kabanica a dlhá halena so štvorcovým golierom, všetko z bieleho súkna. Ženy majú rukávce s riaseným krátkym predným a zadným dielom. Pod stojatým úzkym golierikom je pripevnený čipkový volán. Na prieramkoch rukávcov je širšia výšivka. Biely plátenný čepiec je celý pokrytý pestrofarebnou výšivkou. Biela riasená sukňa a čierna spodná zástera je zdobená štepovaním, stuhami a výšivkou, na okraji obšitá čipkou. Na nej úzka zástera neriasená, s pestrou výšivkou v rohoch, ktorá sa opásala na širokú zásteru.

  Tento krásny kroj je v Solčanoch bohatstvom a Solčania sú naň aj patrične pyšní. Nosia ho s úctou a hrdosťou  a zachovávajú tak dedičstvo svojich predkov.

 

Text a foto: Milan Hlôška

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FS Rozsutec Zilina

Vrcharska trojka

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV