3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Hlaščok vyspievany ...
Hlaščok vyspievany ...

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

Hlaščok vyspievany ...

06. 10. 2014
Vernár

 

Posledný septembrový víkend nás cesta zaviedla do Vernára ležiaceho v severovýchodnej časti Nízkych Tatier pod Kráľovou hoľou. Nebola to cesta náhodná. Sobotňajší večer totiž patril v tejto obci slávnostnému programu pri príležitosti 50. výročia založenia folklórnej skupiny Vernár. Päťdesiatka je číslo úctyhodné a krásne okrúhle a v živote jednej folklórnej skupiny aj bohaté nielen na spev, hudbu a tanec. Počas tohto obdobia sa v skupine vystriedalo mnoho mužov a žien, ktorí zasvätili svoj život Vernáru. A najmä o týchto ľuďoch bol aj slávnostný program s názvom „... hlaščok vyspievaný“, pod ktorým je autorsky podpísaný nám dobre známy Vladimír Michalko.  Ale poďme po poriadku.

Priznám sa, že týmto smerom, od Popradu popod Kráľovu hoľu, ma ešte cesty veru nezaviedli. Za sebou sme nechali panorámu Vysokých Tatier a zhupli sme sa do Vernárskej tiesňavy, kde nás čakalo prekvapenie v podobe dopravného obmedzenia, ale pretože sme išli touto cestou mimo pracovný týždeň, hravo sme túto prekážku zvládli tešiac sa na to, čo nás čaká priamo vo Vernári. Dedinka, ktorú som dosiaľ poznala len z fotografií a ľudia, ktorých som, našťastie, poznala aj osobne. Páčilo sa mi tam hneď od prvého okamihu, aj keď som neverila, že miestny kultúrny dom staticky zvládne večernú oslavu a horehronské spevy ... Dokonca som ako žena bola postavená pred nemilú situáciu – mala som jasnú predstavu o tom, čo si na slávnostný večer oblečiem, ale pretože vnútro KD práve nebolo najteplejšie, bola som nútená svoju „róbu“ prehodnotiť a improvizovať v rámci možností, ktoré mi núkala cestovná taška. A vtedy sa ukázalo, že aj spodnica navyše má svoje čaro a že krojové čižmy som tiež neviezla nadarmo. A čo si budeme nahovárať. Folkloristi sa vedia zahriať na niekoľko spôsobov J Nuž sme teda zvedaví zasadli do hľadiska a poviem vám hneď na začiatku, že sme veru mali naozaj luxusné sedadlá. Ani nie tak pohodlné, ako výborne umiestnené – boli sme v obkľúčení miestnych pamätníčok a pamätníkov, čiže sme mali všetko, čo sa dialo na javisku, ako na dlani a k tomu všetkému aj s bonusom adekvátnych komentárov vernárskych tetušiek. Škoda, že mikrofóny nezachytili aj tieto „bonusy“ ...

Celým programom nás slovom sprevádzal Janko Jankov zo Šumiaca. Musím vám prezradiť, že Janko mal na začiatku trocha obavy, aby náhodou vo svojej reči na niekoho dôležitého nezabudol a aby povedal všetko podstatné, čo sa týka folklórnej skupiny, vraj dokonca dostal aj jeden dlhý text na poslednú chvíľu. Ale kto Janka Jankova pozná vie, že jednoducho tento človek je na javisku ako doma a čo sa týka reči nemá veru žiaden problém. Je pravda, že na samotnom začiatku programu som trocha vo svojom presvedčení zneistela, keď Jankovi nie celkom dobre nazvučili mikrofón, ale toto trvalo asi len minútku a keď ho na túto skutočnosť niekto z hľadiska hlasno upozornil, akoby Janka „do vody hodili“ a už to bol ON. Strnulosť išla do ďaleka a až do konca trojhodinového programu sme sa bavili. Ak by ste čakali veľmi veľa tanca, spevu a hudby, mýlili by ste sa. Ako som na začiatku spomenula – tento program bol venovaný najmä ľuďom, ktorí prešli folklórnou skupinou a najmä tým, ktorí stáli na začiatku jej pôsobenia. Podchvíľou prišli na javisko a zaspomínali na časy minulé a veru sme sa všeličo podozvedali! Výnimkou neboli ani „šteglivé“ informácie. Samozrejme, že už keď sme boli na horehroní, zazneli aj spevy tak typické pre túto oblasť. Nielen miestne ženy a muži majú hlaščok vyspievaný. Krásne ich doplnili aj kamaráti zo Šumiaca, či Igor Hraško so svojou píšťalkou a ústnou harmonikou. Počas celého programu sme mali možnosť krásne zaspomínať aj prostredníctvom video a audio ukážok, v ktorých sme mohli porovnávať, ako sa spievalo, tancovalo či obliekalo kedysi. Dokonca nás čakalo aj jedno dojemné prekvapenie. Som rada, že nás naň upozornili dopredu a ja som si mohla nachystať vreckovky, aj keď som presne nevedela, o čo sa jedná. Existuje autentická nahrávka pána Olejníka z jedného pohrebu tu vo Vernári, kedy manželka oplákava svojho tragicky  zosnulého muža. A predstavte si situáciu, keď v hľadisku ešte sedia aj príbuzní týchto smútiacich pozostalých a dajú najavo aj po toľkých rokoch svoj smútok. Aj bez tohto zážitku bolo oplakávanie vdovy tak ... silné a úprimné, že bez ohľadu na príbuzenské vzťahy sa nám vtisli slzy do očí. Nuž veru tak. Aj smrť patrí k životu. Ale na druhej strane sa mi zdá, že sa mužom a ženám vo Vernári smrť akosi vyhýba. Toľko dlhovekých človiečikov na jednom mieste som už dlho nezažila. Dokonca nás svojou energiou, životaschopnosťou a jasnou mysľou možno aj trocha zahanbili. Krásni ľudia! Nech nám len dlho vydržia na tomto svete.

Po skončení slávnostného programu, kde pán starosta a člen Fsk Vernár Vladimír Ondruš rozdelil aj pamätné plakety, sa konala zábava. Do skoku a do spevu nám vyhrávali Pokošovci zo Šumiaca, zahrievali sme sa aj výborným jedlom a pitím a najmä výbornou spoločnosťou. Samozrejme, že jedinou nevýhodou bolo to, že ak ste sa s niekým chceli porozprávať, museli ste ísť pred kultúrny dom, pretože z jednej strany vernárski muži, z druhej chlopi zo Šumiaca a ženy sa tiež nechceli dať zahanbiť. Vo výbornej akustike  miestnej sály si to asi viete celkom živo predstaviť, však? Na druhý deň ráno som bola milo prekvapená zistením, že môžem normálne rozprávať a že nie som zachrípnutá od toľkého spevu. Obstála som. Bol to neuveriteľne silný spevný zážitok. Okrem toho som bola obdarovaná aj gastronomicky. Áno, presne tak. Vynikajúci guľáš, pagáče, cesnakové „drogáče“ a najlepší punčový rez, aký som kedy jedla. Nepodarilo sa mi zistiť, ktorá kúzelníčka ho piekla, ale klobúk dolu aj takto na diaľku. Nesmiem zabudnúť aj na ozajstný svadobný koláč, ktorý som dostala darom osobne od Vladka Šifru, vedúceho folklórnej skupiny. Veniec krásne voniaceho a ešte lepšie chutiaceho pečiva – všetci tí, ktorí z neho okoštovali, spievali ódy. Bolo to veľmi milé prekvapenie, naozaj, aj keď môj svadobný vek je už, tak povediac, za zenitom :-D O tomto slávnostnom pečive a aj iných vernárskych špecialitách bude ale už iná reportáž.

Vracajúc sa z kultúrneho domu, aby sme aspoň na pár hodín zložili znavené telo pod perinu pred ďalším víkendovým programom, zažili sme niečo, čo len tak hocikde nezažijete (alebo to možno zažívate tak často, že už to ani nevnímate). Zrazu bolo ohromné ticho v tej vernárskej dedine ďaleko po polnoci, keď sme kráčali prostriedkom cesty pod nočnou oblohou nahusto posiatou hviezdami.  Od úst nám išli obláčiky pary, pretože teplota klesla skoro až k bodu mrazu, v ušiach nám ešte stále zneli mohutné hlasy spevákov a nohy sa ešte stále chceli roztancovať. Keď sme sa potom skoro ráno snažili rozmraziť auto, aby sme sa mohli vydať na spiatočnú cestu, bolo nám jasné, že sa na toto krásne miesto musíme ešte raz vrátiť. Kým sme sa vyhupli serpentínami naspäť k Popradu, sľúbili sme si to niekoľkokrát.

A určite to nebude len kvôli krásnym výhľadom na okolitú krajinu pod Kráľovou hoľou.

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

J. Krahulec a R. Skrutek

23.Keď som išiel od mámilej

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV