3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  FSP Detva 2015
FSP Detva 2015

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

FSP Detva 2015

10. 07. 2015
Detva, Amfiteáter, Podpolianske múzeum, Dom kultúry A.Sládkoviča

Milí priatelia, prinášame vám postrehy, rozhovory, pozdravy či fotky z jubilejného 50. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve 2015.

 

 

PIATOK

Slávnosti pod Poľanou. Detva. Koncentrácia podpolianskej krásy, podpolianskej nátury.

50. ročník folklórnych slávností dáva tušiť, že sa v žiadnom prípade nebudeme nudiť. Organizácia nám málinko zavarila, adrenalín stúpa, ale pri troške trpezlivosti a zhovievavosti sa dá zvládnuť všetko. Po prvotných treniciach a nedorozumeniach sa konečne dostaneme ku koreňu veci. Vysielať síce nezačneme, lebo ... ale aj tak môžeme nasávať plnými dúškami prvý deň ďalšieho folklórneho festivalu, ktorý má v názve okrúhlu číslovku.

Detva je typická aj tým, že na nej sa v plnej miere prezentujú aj krajanské súbory. Tento rok pokračuje tradícia Krajanského dvora, na ktorý sa tešíme nielen my. Podľa odozvy na internete sa sem vrátili ľudia z minulého roka a tesne po otvorení sa Krajanský dvor len tak hemžil návštevníkmi. Naši krajania z Vojvodiny, Maďarska, Chorvátska pripravili bohatú ponuku prezentácie. Pred hlavným večerným programom sme stihli narýchlo sa zvítať s priateľmi, urobiť zopár fotografií a ochutnať čo to z dobrôt, ktoré ponúkajú jednotlivé krajanské stánočky. Tešíme sa, že v sobotu bude viac časového priestoru aj na rozhovory aj na ochutnávky všetkého, čo zahraniční Slováci doviezli zo svojich destinácií.

V každom prípade nás už teraz teší záujem širokej verejnosti, ktorý venovala týmto stanovištiam. Naozaj sa oplatí zavítať sem.

Doslova za behu (k autu) sme koštovali padinskú fazuľovicu (výbornú!) – a vraj sa tak dobre vydarila, ako by ju starká varila.... Bolo treba sa hodiť do gala pred uvítacím ceremoniálom a cesta k autu bola naozaj veľmi dlhá. Časovo. A už sedíme v hľadisku, vedľa nás vzácny hosť – prezident Slovenskej republiky, pán Andrej Kiska. Nechcem priplietať politiku do tejto reportáže, ale pán prezident neprišiel preto, lebo sa to patrí, ale preto, lebo chcel a v nabitom programe sa našiel priestor na návštevu Detvy. Stačilo zopár viet a vedela som. A začal sa 50. Ročník folklórnych slávností pod Poľanou. Na javisku sa vystriedal nespočet domácich účinkujúcich a od prvej minúty ... sme boli „doma“ a nemuseli sme sa na nič hrať. Tlieskali sme, spievali sme a výskali nadšením. Lebo sme chceli a cítili sme to tak. Zdá sa mi, že budem len zbytočne plýtvať slovami, ak začnem podrobne opisovať to, čo sa dialo na javisku. Ťažko sa mi aj hľadajú tie správne slová. Aj tak by som asi správne nevystihla celkovú atmosféru. Javisko jednoducho rozkvitlo. Ožilo. A všetko, všetko sme uverili. Domáce folklórne súbory, skupiny aj ľudové hudby predviedli to najlepšie, čo mohli. Podpoliansku smršť. Ako povedal jeden účinkujúci :

„My sme takí ... že NAOZAJ!“

A naozaj – nikto sa na nič nehral.

 

Tu je aj jedno vyznanie Lenky Tomčíkovej, ktorá v programe účinkovala:

 

 

Po domácich súboroch a privítanke prišiel na rad (vraj) vrchol večera – vystúpenie umeleckého súboru Lúčnica. Hľadisko bolo tzv. narvané, ale ... po predchádzajúcom programe, aj pri všetkej úcte k tanečnému umeniu účinkujúcich lúčničiarov a ku všetkej úcte k profesorovi Nosáľovi ... nedalo sa. Bolo to umelé a príliš nacvičené (subjektívny názor nielen môj). Okrem toho - po tak silnom programe, ktorý predchádzal Lúčnici, sme možno ani ďalší program nepotrebovali. Stačilo si riadne prežiť a vychutnať Svaďbu na Detve.

Myslím, že najlepšie to vystihujú tieto zachytené slová v zákulisí. Citujem:

„Vážení, kto ide na Lúčnicu?“ ... odmlka ...

Odpoveď : „... vypime!!“

Tak teda na zdravie! A do videnia v sobotu na Detve.

Dovetok k Lúčnici : v žiadnom prípade svojimi slovami nechcem povedať, že Lúčnica nemá svoje miesto na detvianskom javisku. Vypredané, ba priam preplnené hľadisko a burácajúci poltlesk je toho dôkazom. Viacerí však máme dojem, že jeden program prebil druhý. Lúčnica by iste vypredala amfiteáter aj vo štvrtok večer a mali by sme možnosť vychutnať si rovnako všetky programy. Uvítanka na jubilejných slávnostiach v Detve bola naozaj silná, emotívna, naozajstná. Lúčnica má svoj typický prejav, Lúčnica je Lúčnica. Fenomén.

A ešte poznámočka - píšem reportáže tak, ako si ich prežijem priamo na mieste, počúvam ľudí okolo seba, rozprávam sa s nimi, dívam sa okolo seba, pozorujem. Je jednoznačné, že nie všetci sa budú s mojimi slovami stotožňovať. Sto ľudí, sto chutí. V žiadnom prípade však moje slová nemajú nikoho atakovať alebo urážať. (RH)

P.S ... zrnká múdrosti sa na tomto festivale len tak hrnú. Až tak veľmi, že pre istotu zapisujeme, aby sme nezabudli.

 

 

SOBOTA

 

Opäť sme sa prebudili do slnečného rána, aj keď trochu chladnejšieho . Slnko vzduch pomaly prehrieva a my sa opäť poberáme za ďalšími zážitkami. Cestou z mesta sme sa s redakčným mikrofónom pristavili v predajni Detvianske ľudové umenie, kde nás privítala Iveta Smileková. Kým sa do obchodu nenahrnuli kupujúci, stihli sme si ju trochu vyspovedať.

 

 

V predajni sme našli aj ďalších folkloristov, rodinku Kleinovcov z Banskej Bystrice aj s ich malou dcérkou, ktorej už skúšali krojované súčiastky:

 

 

Povyše predajne Detvianskeho ľudového umenia sa na námestí SNP nachádza budova bývalého obecného úradu v ktoro teraz sídli Podpolianske múzeum. Pani Elena Mühlbergerová Vás pozýva na návštevu niekoľkých výstav inštalovaných aj pri príležitosti slávností:

 

 

Už sa nachádzame v zákulisí amfiteátra, kde sa už hemžia účinkujúci, ktorí majú skúšky na javisku na popoludňajšuie i večerné programy. V našej blízkosti postáva  veselá skupinka v zelených tričkách s nápisom Dobrona - Dobrá Niva. Tu je pozdrav Štefana Vidholda, ktorý sa nezľakol nášho reportážneho diktafónu:

 

Ďalšia návšetva bola v Krajanskom dvore, na ktorého okraji mal svoju gastronomickú prezentáciu aj Detviansky dvor a dámy reprezentujúce DFS Ratolesť z Detvy pripravovali tiež samé dobroty.

 

 

Postupne sme však navštívili takmer všetky spolky prezentujúce dolnozemských Slovákov a prinášame Vám ich pozdravy, pozvánky i rozprávania.

Z Chorvátska Branka Baksová z kultúrneho centra v Našiciach -  tajomníčka zväzu Slovákov a zastúpenie troch Matíc slovenských - Soľany, Josipovec a Markovec:

 

 

Ivana Svetlíková, riaditeľka turistickej organizácie obce Kovačica v Srbsku.

 

Ľudmila Berédiová-Stupavská z Kysáča v Srbsku a ich spolok Kysáčskych žien:

 

Slovenský kultúrno osvetový spolok Šafárik Dobanovce:

 

 Ján Keleš  - Jaco, z Nadlaku v Rumunsku:

 

 RENKA

Sobotné rána na festivaloch bývajú ťažké. Spánku je málo, únava veľká. A redaktorská rehoľa k tomu všetkému rovná sa náročný víkend.

Detvianske folklórne slávnosti mimo aktivít priamo v areáli festivalu ponúkajú aj množstvo sprievodných podujatí priamo dolu v meste. Oplatí sa napríklad navštíviť obchodík Ivetky Smilekovej - Detvianske ľudové umenie, kde sa môžete nielen pokochať pohľadom na vystavené originálne kroje a výšivky, ale môžete si aj priamo zakúpiť čo to na seba v tradičnom duchu. Obchodík dýcha starými časmi, veď na tomto mieste a v týchto priestoroch , v starej zástavbe, funguje od roku 1968. A že je na čo sa pozerať! Treba si zobrať podbradník, plný pudilár a vstúpiť len na vlastnú zodpovednosť ... 

Len cez ulicu sa nachádza Podpolianske múzeum, v ktorom sme navštívili expozíciu Detvianskej umeleckej kolónie a na poschodí sme sa pokochali výstavou valašiek a fokošov zo súkromnej zbierky Ing. Jána Svetlíka zo Zvolenskej Slatiny alebo výstavou fujár zo súťaže výrobcov Instrumentum excellens 2001 - 2010. Okrem toho môžete v Podpolianskom múzeu zhliadnuť aj stále výstavy - Detva v kontexte vígľašskeho panstva a Ovce moje, ovce ... Mňa veľmi potešila výstavka prác detí z mietsnej umeleckej školy. Ich práce boli inšpirované tradičnými remeslami, výšivkami, ornamentami a bola naozaj veľmi inšpirujúca. Takto si predstavujem prácu s deťmi v kontexte regionálnej výchovy, klobúk dolu.

A už sa presúvame priamo do festivalového kotla. Hodiny čoskoro odbijú poludnie a my sa snažíme rozvrhnúť čas tak, aby sme stihli zachytiť čo najviac nielen fotografickým okom, ale aby sme dopriali čo najviac aj sluchu našich poslucháčov. A to nie je práve jednoduchá úloha. Na hlavnej scéne už od rána prebiehajú generálky na večerný program, na Krajanskom dvore rozvoniavajú dobroty až nos vykrúca a oči prechádzajú od všakovakej krojovanej krásy. Na malom javisku sa striedajú účinkujúci nielen z radov našich dolnozemských krajanov a podľa zástupov divákov pred javiskom sa dá usudzovať, že o zábavu tu nie je núdza. My sme nakoniec zakotvili nie v krajanskom domčeku, ale v domčeku domácom - detvianskom. Tu nás veselé osadenstvo ponúklo fantastickými, ale naozaj excelentnými makovými šúľancami (už dávno som si na nich tak nepošmakovala!)

Medzitým sa v amfiteátri chystali v zákulisí detské folklórne súbory na program Poza školu pod réžijnou taktovkou Andrejky Jágerovej. Za nimi nasledovali Podpoľanci z Detvy, ktorí toho roku oslávili už 40. výročie vzniku. Škoda, že na nich ostala v programovej zostave iba (!) pol hodina času, ale ako sa dalo čakať - len tak sme ich z javiska nepustili. Okrem toho nám ešte dlho v pamäti ostane najmenší rozkvitnutý púčik medzi urastenými podpolianskymi rozkazovačmi - Zuzanka Sekerešová, ktorá neohrozene vyšla za ockom na javisko práve v momente, keď on a jeho kolegovia rozkazovači nás uzemňovali svojim výkonom. Zuzka sa nenechala vyviesť z miery a predviedla nám svoju "verziu" choreografie. Zožala zaslúžený potlesk. Jej kariéra je už teraz istá. 

A potom to prišlo. Už podľa nálady tanenčíkov a ostatných, ktorí mali s večerným programom čo do činenia, sa dalo usudzovať, že ... to nebude jednoduché. Celý večer na folklórnych slávnostiach pod Poľanou ovládol pán Viliam J. Gruska so svojim "triptychom". Toto zdĺahavé a ťažké dielo by malo iste svoje miesto na inej akcii, pri inej príležitosti. Ale nie tu (aj keď sa všetky tri programy viazali na jubilujúce slávnosti).  V hľadisku sa našlo iba zopár "fajnšmekrov", ktorí multimediálne obrazy ocenili.  Ostatní svoju spokojnosť a náladu dávali patrične najavo. Nebudem sa tu rozpisovať o podrobnostiach, pretože sme o tom narozprávali už dosť a dosť priamo na mieste nielen ten večer, ale aj druhý deň. Bol to naozaj ... zaujímavý zážitok. Nezabudnuteľný. 

 

 

NEDEĽA

 

Po otvorení očných viečok a pohľadu na okno sa cez medzierky spustených žalúzií opäť do izby predieralo slnko. Na oblohe sa objavili obláčiky len sem-tam. Takže nás asi opäť čaká teplý letný deň. Prichádzame do areálu a púšťame sa smerom ku remeselníkom. Najskôr však navštevujeme časť regionálnych produktov, kde má stánok aj naša kamarátka Andrejka Šuleková a kde sa nachádza aj autorka novej knihy venovanej životu a dielu Veroniky Golianovej s názvom "...a pekný život tie kvety žili..." - Soňa Smileková. Tu si môžete vypočuť jej krátke rozprávanie o knihe:

 

 

Ešte sme zbehli medzi kamarátov výrobcov a remeselníkov, prehodili pár slov, dozvedeli sa aj niečo nové a pomaly sme sa presunuli ku Krajanskému dvoru, odkiaľ sa chystal sprievod do amfiteátra, pretože sa blížil čas programu zahraničných Slovákov s názvom: "Keď sa slovák na Dolnú zem poberal". To už sedíme v hľadisku a vychutnávame si pekný program so zaujímvými prepojeniami súborov i spoluprácou súborov. Program mal svoj spád a nemal som pocit, že sa tu nudím. Občas síce zahaproval zvuk, ale to sa dalo prehliadnuť, lebo to nebola chyba účinkujúcich. Vskutku pekný a vydarený program.

Určite tak ako my, si užili galaprogram aj ostatní účastníci festivalu. O nedeli však viac napíše Renka.

 

RENKA


Nedeľa. Posledný festivalový deň a pre nás možno ten najnáročnejší, pretože sme chceli stihnúť všetko, čo sme za tie predošlé dni zameškali. Bolo nám ale jasné, že je to nemožný výkon - týmto sa ospravedlňujeme všetkým známym a kamarátom, ktorých sme na týchto slávnostiach neopáčili. Nebolo v našich silách sa pri všetkých pristaviť... 

Nedeľa na slávnostiach pod Poľanou už dlhé roky patrí našim zahraničným krajanom. Tradíciou o niečo novšou je Krajanský dvor, ktorý sa veľmi dobre u návštevníkov zapísal svojou rozmanitosťou a príjemnou atmosférou. Nie inak tomu bolo aj tento rok. Už na samotnom začiatku bolo jasné, že počas celého víkendu tu bude stále plno. Aj my sme si teda priamo v nedeľu aj my vyhradili o niečo viac priestoru, aby sme si mohli vychutnať atmosféru, ochutnať tradičnú kuchyňu a najmä vyspovedať Slovákov žijúcich v zahraničí. Neboli sme medzi cudzími - išli sme medzi priateľov. Napríklad v chorvátskom domčeku sme boli pozvaní na opekané ryby. Najprv sme si na vlastné oči pozreli celú prípravu - Zlatko zručne ryby naporcoval, okorenil a prichytil do špeciálneho držiaka na pečenie (viď foto). Ten sa potom aj s rybou zapichol priamo do zeme pri obrovskej pahrebe. Rybičkám robilo pri opekaní spoločnosť aj malé prasa. Podľa slov našich kamarátov bol o tieto dobroty obrovský záujem a nestíhali ich pripravovať. Nečudujem sa. Po prvom súste mi bolo jasné, že tak výborného kapra som ešte nekoštovala. Excelentný! 

Takto posilnení sme sa posunuli ďalej po Krajanskom dvore. Neobišli sme Aradáč, Kovačicu, Dobanovce ani Kysáč. Ako by sme aj mohli bez povšimnutia minúť najlepšiu sármu na svete. Je pravda, že sme tohto roku nestihli zo sármy ani uštipnúť, ale podľa vzhľadu a vône to bola ona. Bez debaty. Kysáčske ženy ju totiž naozaj vedia pripraviť. V ich stánočku ste okrem pikantnej dobroty mohli obdivovať aj výborné torty a zákusky, do ktorých je aj škoda sa zakúsnuť, ale ak už neodoláte, máte nebíčko v papuľke.

Okrem krajanov z Chorvátska a Vojvodiny dopĺňali zostavu na Krajanskom dvore aj Slováci z Maďarska a Rumunska. V každom kúte ste mali čo obdivovať, čo ochutnávať, s kým sa porozprávať. Keď nadišiel ten správny čas, mohli sme sa pokochať aj celou krojovanou krásou v sprievode, ktorý odviedol všetkých účinkujúcich do zákulisia, aby sa pripravili na svoj program s názvom "Keď sa Slovák na dolnú zem poberal" . Už tradičné vystúpenie zahraničných Slovákov aj tento rok prilákalo do hľadiska množstvo divákov. 

Jubilejný ročník Folklórnych slávností pod Poľanou dospel k svojmu záveru. Vyvrcholením je pre nás Galaprogram, kde účinkujúci všetkých vekových kategórií "uvijú pomyselný veniec vďaky" tomuto festivalu a svojím výkonom zaželajú všetko dobré do ďalších ročníkov. Ako prvé prišli na javisko deti so svojimi rodičmi - rodičmi, ktorí ich učia láske k tradíciam aj tým, že ich pravidelne berú na slávnosti pod Poľanou. Nuž tak sa začal farebný kaleidoskop krojovanej krásy na javisku. Prišli nás potešiť nielen domáce súbory, skupiny, muzikanti a speváci, ale prišli aj hostia. Celé predstavenie nás držalo v krásnom napätí a my sme ho nezabudli patrične oceniť potleskom. Na úplný záver nás však čakalo prepkvapenie zo všetkých najkrajšie. Za spevu Anky Klimovej pod javisko prichádzali matky s malými deťmi v náručí. Ešte teraz, keď s odstupom času píšem tieto riadky, tisnú sa mi slzy do očí a neviem sa ubrániť rozochveniu. Predstavte si zástup hrdých krojovaných žien so svojimi ratolesťami. Madony s deťmi. Priniesli na svojich rukách potomstvo, nádej na prežitie tohto silného rodu, nádej do budúcna. Táto emotívna bodka vytisla slzu z nejedného oka, dokonca aj tí najtvrdší chlapi potajme utierali vreckovkou oči ...

  

Fotografie zo všetkých troch dní najdete aj na facebook-u. Autor ©martinbega

PIATOK
SOBOTA
NEDEĽA

 

Skončil sa galaprogram jubilejného 50. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve 2015. Každý si určite odnesie tie svoje najkrajšie zážitky, ako aj my si odnášame svoje dojmy a pocity, ktoré v nás zanechali niektoré vystúpenia i celé programy.

 

O zhodnotenie festivalu sme požiadali aj predsedníčku programovej rady Annu Ostrihoňovú:

 

 

A na záver už len slová hlavného organizátora, ktorým bolo mesto Detva v zastúpení primátorom Jánom Šufliarskym:

 

 

A tu sú ďalšie fotky z nedele:

 

 

Tak, ako všade, sú veci dobré, skvelé i nádherné, no i tie, ktoré je potrebné do budúcnosti vylepšiť. Pri osobných rozhovoroch sa toho povedalo dosť a určite sa niektoré podnety dostanú aj do tých správnych uší a veríme, že ten ďalší, už 51. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v roku 2016 bude opäť o čosi lepší. Budeme sa všetci spoločne tešiť.

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Jozef Hrusovsky

Krucena

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV