3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Dažďová voda nie je odpad
Dažďová voda nie je odpad

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Igor Hraško (betar)

betar To, že som folklóristom, som pochopil, keď som nastúpil na vysokú školu a zistil, že bez folklóru to už nemôžem ťahať. Prešiel som cestu tanečníka, pedagóga, speváka i inštrumentalistu. Dnes som posadnutý folklórom …. piesňou,...

Dažďová voda nie je odpad

07. 11. 2015
Slovensko

Blahodárny dážď očakáva každý dobrý hospodár. Vtedy plodiny rastú tak, ako majú a je predpoklad dobrej úrody. V prípade, že voda v zemi chýba, treba polievať. Ale nie všade je to možné. Preto sa vždy čaká na dažďové kvapky, ktoré popolievajú za hospodára.

V poslednom čase však sledujeme, že malé množstvá dažďa neprichádzajú a namiesto nich prichádzajú prudké lejaky s často katastrofickými následkami a aj to, čo spadne, rýchlo odpláva preč. Všetko toto sa pripisuje zmene klímy za účasti zvýšeného množstva „skleníkových“ plynov v atmosfére. Naši slovenskí vedci sa však zamysleli, či nie je príčina niekde inde. A či naopak naša činnosť nemôže ovplyvňovať zmenu klímy natoľko, že sme ju považovali za nepodstatnú.

Keď som sa začal viac venovať otázkam vody v krajine, začal som si aj viac všímať prírodu okolo nás. Nie len tú čistú, ale aj umelo vytvorené prírodné prostredie v obciach a mestách. Aj polia sa zmenili. Neraz som sa stretol po výdatnom daždi s tým, že cesta bola zastavená, nakoľko z priľahlého poľa pritieklo veľké množstvo vody a s ňou aj hnedé blato. Málokto si však uvedomuje, že to je tá najkvalitnejšia poľnohospodárska pôda plná živín a humusu, ktorú si necháme splavovať preč. Čia je to chyba? Nuž nezodpovedných poľnohospodárov, ktorí nerobia opatrenia k zamedzeniu erózie pôdy, aj keď to majú nariadené priamo zákonom. Používajú agrotechnické postupy, ktoré vytvárajú podmienky na rýchly odtok dažďovej vody z poľa. Tým vlastne idú sami proti sebe. Na poli chýba voda pre rast plodín, odplavuje im najlepšie vrstvy pôdy a v konečnom dôsledku napomáhajú zatápaniu iných oblastí. Púšťajú si dažďovú vodu preč a potom im chýba.

Takúto situáciu dokumentuje aj záplava v meste Martin 15. augusta 2010. Malý potôčik Silava, prameniaci v údolí medzi Dolným Kalníkom a areálom Múzea slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch pri osade Dolina, patriaceho do katastrálneho územia obce Dražkovce. Voda z priľahlých polí a pokosených lúk bez zábran rýchlo natiekla do koryta a vo videu si pozrite, čo spôsobila na prvej vodnej prekážke a hneď za ňou:

 

 

Ďalšie veľké miesto, kde sa dažďová voda pokladá za odpad, sú mestá a obce. Ľudia aj samosprávy si vybudovali veľké spevnené plochy, strechy domov, ktoré dažďovú vodu odvádzajú rýchlo do kanálov. Veľmi rýchlo sa dažďová voda posiela preč, čomu napomáhajú aj regulácie riek a potokov. Takáto rýchla dažďová voda robí šarapatu v kanalizáciách, kde vyplavuje ešte neprečistenú vodu, ktorá putuje do našich riek a znečisťuje ich. Rýchlo splavená dažďová voda následne rýchlo napĺňa korytá riek a vytvára povodne. Potom sa v čase sucha sťažujeme, že nemá čo zmierniť páľavu v mestách od rozpálených múrov domov a ciest. Ľudia kolabujú a rastliny vysychajú, lebo nie je čím polievať.

Naši vedci už potvrdili, že z dlhodobého hľadiska rýchlym odtokom dažďovej vody nám vysychajú korytá riek, klesajú hladiny podzemných vôd a naša krajina sa vysušuje, pribúda viac suchých a horúcich dní. Na druhej strane sa štát snaží robiť „veľké“ opatrenia, ktoré majú zabrániť povodniam pri prudkých zrážkach, či aspoň zmierniť ich následky. Sú tieto opatrenia účinné? Nie je aj iná cesta?

INÁ CESTA EXISTUJE! Potrebujeme zadržiavať dažďovú vodu čo najdlhšie tam, kde spadla. Nepúšťať ju bez jej využitia preč. Každá kvapka zadržanej dažďovej vody pomáha zlepšiť situáciu v danom území. Už sa prišlo aj na to, že jedno veľké protipovodňové opatrenie je menej účinné ako veľa malých v tom istom objeme. Čo je teda potrebné urobiť pre to, aby sme si dažďovú vodu zadržali tam, kde spadla? V prvom rade ju čo najpomalšie púšťať preč z polí a lúk a čo najmenej ju púšťať do kanálov. Začať môžeme od poľnohospodárov a lesníkov. Poľnohospodári by sa mali držať zákona a robiť opatrenia zabraňujúce erózii pôdy a rýchlemu splavovaniu vody z polí. Lesníci zase zodpovedným hospodárením a nevyrubovaním celých lesných porastov len kvôli zisku. Vrátiť medze, brázdy a rigoly do našej krajiny. Ale začať môžeme aj od seba. Každá strecha domu je veľká spevnená plocha a voda z nej by sa mala zadržať tiež. Buď ju môžem zadržať do suda, alebo inej nádrže a len zvyšok, čo sa už nezmestí, pustím preč, alebo je možnosť budovania takzvaných „dažďových záhrad“. Sú to malé záhradky z rastlinami, ktoré dobre vyzerajú a plnia ešte aj dôležitú funkciu. V kombinácii zo sudom či nádržou umožnia pomalé vsakovanie dažďovej vody, ale hlavne jej zadržanie tam, kde sa môže neskôr aj vyparovať, či byť použitá na polievanie. Takéto záhrady by mali vznikať aj na sídliskách, kde by odchádzala voda z ciest a chodníkov, ale aj na miestach, kde parkoviská zabrali veľké plochy a vodu púšťajú rovno do kanála.

Dažďová voda nie je odpad a musí byť využitá, kým odíde preč.

 

Rok 2016 môže byť vyhlásený za „Rok dažďových záhrad“. Práve dažďovým záhradám sa budem venovať v ďalšom článku.

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Beťarečka Počúvate reláciu:

Dobré ráno s Ľudmilou

Moderuje: Beťarečka


Práve hrá:

LH Juliusa Suka Bartosa

Ked som isiou na zboj

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV