3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Detva 2016
Detva 2016

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Igor Hraško (betar)

betar To, že som folklóristom, som pochopil, keď som nastúpil na vysokú školu a zistil, že bez folklóru to už nemôžem ťahať. Prešiel som cestu tanečníka, pedagóga, speváka i inštrumentalistu. Dnes som posadnutý folklórom …. piesňou,...

Detva 2016

08. 07. 2016
Detva, Amfiteáter

Hymnou Slovenskej republiky odštartoval 51. ročník folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Zároveň sa začal prvý tohtoročný program pod názvom "Zrodení pod Poľanou". Už z názvu je jasné, že tento program patrí domácim folklórnym kolektívom z Podpoľania.

Kým sa však pôjdeme posadiť do hľadiska, aby sme vám sprostredkovali atmosféru "z kotla", pri našom redakčnom mikrofóne som pristavil primátora mesta Detva Jána Šufliarskeho, ktorý vám posiela prvý pozdrav:

 

Ešte sme sa poriadne nevysporiadali so zážitkami z Východnej a už tu máme ďalšiu folklórnu smršť, tentoraz na Podpoľaní. Začali sa 51. Folklórne slávnosti pod Poľanou. Pracovné povinnosti v zamestnaní to zariadili tak, že priamo do areálu sme sa prepracovali až tesne pred začiatkom programu na Hlavnej scéne. Vždy treba vybaviť administratívu, papierovačky, logistiku a počas tohto pobehovania začala znieť štátna hymna SR čo dokazovalo, že oficiálny začiatok folklórnych slávností je tu. Tradične nás privítali domáce folklórne kolektívy svojim scénickým programom. Veď už kto iný by mal privítať nás, ktorí sme zavítali z celého sveta pod hrdú Poľanu? Ukázali nám, ako sa stále a stále venujú svojmu dedičstvu a opatrujú ho tak, aby nezaniklo, ale sa zachovalo aj pre budúce generácie, ktoré prídu po nás na tento svet. Umenie pohybu, hudby a tanca bolo popretkávané umením slova, ktoré na javisku predviedli pani Ida Rapaičová spolu s pánom Jozefom Šimonovičom. Celá prvá časť programu, ktorá priam hladkala po duši a rozihrala všetky žilky v tele, plynule prešla do ďalšej časti venovanej jubilujúcej Ďatelinke. Ľudová hudba, ktorá už oficiálne 45 rokov, kvitne, hrá a spieva, nám predviedla prečo tomu tak vlastne je. Ondrík Molota so svojím nezameniteľným držaním huslí, všetkým tak známe melódie v ich podaní, speváci, speváčky, inštrumentalisti či tanečníci, ktorí s Ďatelinkou za tie roky spolupracovali a na záver dôkaz, že dedičstvo otcov je zachované aj v najmladšej línii rodu Molotovcov. Spokojní, dojatí a možno aj tak trocha hrdí diváci odmenili toto vystúpenie veľkým potleskom postojačky. Malým zadosťučinením a ocenením 45-ročnej práce na poli kultúry možno bolo pre Ďatelinku aj najvyššie ocenenie, ktoré priniesla Petra Krnáčová z Národného osvetového centra. Myslím si ale, že pre ĽH Ďatelinka bude aj naďalej najkrajšou a najväčšou odmenou, ak podpolianske ľudové piesne nielen v jej podaní budú znieť naveky naprieč svetom a keď sa pri ich speve bude spomínať aj táto stále kvitnúca Ďatelinka. Sama za seba aj touto cestou chcem zo srdca poďakovať Ondríkovi a jeho kolegom za všetko, čo pre nás, obyčajných smrteľníkov robia. Ďakujeme!

A tu je naša chuťovka pre tých, ktorí na programe nemohli sedieť. Ukážka z väčšiny čísiel aj s rozhovorm s Ondrejom Molotom:

 

A komu patrila Hlavná scéna na záver piatkového programu? Folklórny súbor Železiar. Treba viac slov? Ak ste ešte nevideli ich najnovší program s názvom „Reči o Gemeri“, určite sa choďte pri najbližšej príležitosti pozrieť. Stojí to za to. Mimochodom – nezameniteľný hlas vynikajúcich speváčok bol počuť doďaleka a zimomriavky sú zaručené.

A prinášame vám aj úvodné pozdravy niektorých zúčastnených. Juraj Pecník, Róbert Uhrín a Katka Valovčanová a Andrea a Milan Šulekovci:

 

Najkrajšie zážitky z jedného jediného dňa, respektíve večera, stráveného v Detve, vám len veľmi ťažko opíšem. Sú veci, ktoré sú osobnou záležitosťou duše a srdca a preto hor sa do krojovej sukne, naškrobenej spodnice a hybaj do festivalového ruchu 51.Folklórnych slávností pod Poľanu!

 RH

Folklórne slávnosti pod Poľanou to nie sú iba vystúpenia folklórnych kolektívov a jednotlivcov na Hlavnej scéne. Počas celého dňa máte možnosť navštíviť aj množstvo ďalších, sprievodných podujatí. Vezmime to teda po poriadku.

V sobotu ráno, cestou do Amfiteátra, sme sa zastavili napríklad aj v Diskonte (kúpiť si Acidko). Pýtate sa, čo má nákup spoločné so slávnosťami? Nuž napríklad to, že v tom Diskonte stretnete niekoho, s kým sa na slávnostiach míňate a práve medzi regálmi máte aspoň chvíľku, aby ste prehodili zopár slov (smajlík!) a rozobrali festivalové pikošky.

Naša ďalšia zastávka patrila Fujarovej škole Dušana Holíka, ktorú môžete aj vy navštíviť dolu v Detve, priamo oproti kostolu na námestí, hneď vedľa malebného obchodíku Ivetky Smilekovej. Vo Fujarovom dvore vám čakajú nielen samotné fujary, ale množstvo píšťaliek a iných pastierskych hudobných nástrojov, dokonca si môžete aj sami vyskúšať, že vyrobiť takú fujaru alebo píšťalku nie je až také jednoduché. A keď nič iné, príďte aspoň posedieť do tieňov stromov a vypočuť si tóny fujary.

Hlavný protagonista Fujarovej školy Dušan Holík vám posiela svoju pozvánku:

 Pristavili sme sa v časti medzi remeselníkmi a Krajanským dvorom určenej na prezentácii obcí, ktorých folklórne skupiny účinkujú vo večernom programe s názvom "Klenoty našich dedín". Postupne sa vám predstavia folklórne skupiny Záriečanka zo Záriečia, Rozmarín z Pliešoviec, Brezinky z Polomky a Likava z Likavky.

 

 

 

Pre mlsné jazýčku boli pripravené regionálne špecialitky, pre zvedavé oči zasa krása krojov či miestnych produktov a  vnímavé uši si mohli vypočuť aj zaujímavé a pútavé rozprávanie napríklad o tom, ako to bolo kedysi alebo o tom, ako sa šijú kožúšky alebo o tom, ako sa pečie pravá polomská štrúdla. Že štrúdľu piekla vždy najstaršia žena v dome a ostatné iba pomáhali a keď ona zomrela, jej štafetu v pečení prebrala vždy ďalšia najstaršia žena. Že sa kedysi piekli iba tvarohové a makové, ostatné náplne už sú „novodobé“. Pán Jozef Jagerčík z Polomky je nevyčerpateľná studnica vedomostí a príbehov.  Mohli ste tu kludne stráviť aj niekoľko hodín a vôbec by ste sa nenudili. Do toho všetkého bol z tejto časti celkom dobrý výhľad aj na Jarmočnú scénu, kde sa postupne predviedli aj účastníci Krajanského dvora, poprípade ste sa mohli priučiť niečo z podpolianskych tancov – školu viedol Paľko Holík a Monika Holíková z Očovej a následne – ak netrpíte trémou - ste si mohli prísť na javisko aj rozkázať a zaspievať si pred celým jarmočiskom.

 Medzičasom sme pre vás zachytili opäť niekoľko pozdravov. Roman Bienik, Ľubomír Párička, Erika Jurinová a Kamila Ružičková.

 

Krajanský dvor. Miesto, kde sa dozviete niečo zo života a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí. Miesto, na ktoré sa už tretí rok veľmi teším, pretože tu v podstate nestretám cudzích ľudí, ale priateľov a známych, chodím medzi nich ako domov. Slováci z Vojvodiny, Chorvátska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Francúzska už tradične predvádzajú svoje umenie, šikovnosť svojich žien a mužov, môžete okoštovať dobroty, ktoré pre vás pripravili, môžete sa s nimi porozprávať, zaspievať si a stráviť s nimi naozaj príjemné chvíle. Pamätám si na prvý Krajanský dvor, keď niektorí návštevníci ostali prekvapení, že niekde tam ďaleko (napríklad v Srbsku) žijú Slováci, ktorí doteraz rozprávajú krásnou slovenčinou a dodržiavajú tradície a zvyky svojich predkov. Ak sa aj vy chcete dozvedieť o našich krajanov viac, nezabudnite zavítať do malebnej dedinky v areáli folklórnych slávností v Detve. A keď budete mať dosť všelijakej festivalovej stravy, príďte okoštovať vynikajúce špeciality – napríklad pečené prasiatko alebo špeciálne pripravených kaprov, pečených nad pahrebou v „rašliach“(ale v nedeľu ich už neokoštujete, pretože dnes sa všetky pojedli – také sú „nenormááááálne“ dobré),  iločský čevap (krkovička opekaná na rošte a následne dusená s množstvom cibule, papriky a paradajok s pridaním soli, korenia a mletej papriky), po ktorom si olížete všetky prsty, vidličky a misky. K tomu všetkému si môžete zapíjať domácu vínovicu alebo vínko, zrejúce pod chorvátskym slnkom. Vedľa predvádza svoje umenie carving majster Pavel Chrt´an z Kysáča, ktorý vyrezáva nádherné obrazy do ovocia a zeleniny . Zuzka Očenášová Žabková vám zasa porozpráva a predvedie svoje umenie papierových skladačiek. Veci, ktoré dokáže poskladať z kúskov špeciálne poskladaných papierikov, sú neuveriteľné. Ženy z Kysáč, z Aradáča, ale aj z Dobanoviec, Starej Pazovy či Báčskeho Petrovca sú vôbec veľmi zručné a šikovné. Vo svojich spolkoch vyvíjajú čulú činnosť a sú vyhlásené kuchárky a cukrárky. Herovke, všakovaké zákusky a torty alebo kysáčska sárma či petrovská klobása ... nielen oči prechádzajú, ale chuťové poháriky spievajú alelujá (smajlík). Určite príďte ochutnať!

A tu sú pozdravy z Krajanského dvora - z maďarského Iloku z dedinky Mlynky:

Zo Srbska - Kysáča, Starej Pazovy, Aradáča, Báčskeho Petrovca, Dobanoviec a Padiny:

Z chorvátskeho Iloku a Radoša:

 Z francúzskeho Paríža a Cannes:

Z rumunského Bihora a Čerpotoku:

Z poľského Jurgova:

 

Ako Kubko a Maťko ovce pásli predviedli detské folklórne súbory na Hlavnom javisku od 16. Hodiny, vystriedal ich jubilujúci folklórny súbor železničiarov Marína zo Zvolena a následne Klenoty našich dedín predviedli už hore spomínané folklórne skupiny zo Záriečia, Likavky, Polomky a Pliešoviec.

Fujara a hrdelné spevy zo Sardínie. Pýtate sa, čo majú spoločné a prečo zazneli spoločne ja veľkom javisku vo večernom bloku sobotného programu. 25. Novembra roku 2005 bola fujara oficiálne zapísaná do zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva. A ten istý deň bol do zoznamu UNESCO zapísaný aj polyfónny spev zo Sardínie. Preto ich spojenie v jednom programovom bloku v Detve. Ak ste však v popoludňajších hodinách išli okolo Farského kostola sv. Františka z Assisi v Detve, mohli ste si tieto spevy vypočuť v neopakovateľnej kostolnej atmosfére.

A záver nočného programu patril FS Detva a ĽH Jara Hazlingera. Opäť jubilujúce folklórne teleso a tak isto, ako FS Marína aj oni dostali ocenenie z Národného osvetového centra, ktoré im priamo na javisku odovzdal Dodo Burič.

Zajtra sa slávnosti pod Poľanou končia. Poďme teda aspoň na chvíľku zdriemnuť.

Dobrú noc!

Nedeľa nás privítala do slnečného a vyhriateho rána. Výhľad na okolie Detvy bol úchvatný a priam lákal na vychádzku do prírody. Ale povinnosti volajú, treba dopísať reportáže, doplniť fotografie a spracovať posledné zvukové záznamy ...

Hore do amfiteátra sme prišli akurát včas, aby sme stihli vyfotografovať a celkovo zachytiť aj prípravu špecialít v Krajanskom dvore. Panoval tam čulý ruch od skorých ranných hodín – cesto kyslo, posledné prasiatko sa otáčalo na rožni nad pahrebou a v kotlíkoch bublotali guľáše na všetky spôsoby. Okrem toho sa v areáli krajanskej dedinky pohybovalo veľa krojovancov, pretože nedeľa na slávnostiach v Detve vždy patrí najmä zahraničným Slovákom. Tí sa pred pol druhou vybrali sprievodom na Hlavnú scénu. Ich program s názvom „Keď išiel tatko do sveta“  autorsky pripravil Vlasto Fabišík a jeho zámerom bolo ukázať to, ako Slováci, ktorí boli nútení odísť zo svojej vlasti a ostávali ďaleko vo svete, sa stále cítili súčasťou svojej domoviny. Aj tam kdesi za „veľkou mlákou“ si uchovávali svoje zvyky a tradície, pretože tie boli súčasťou ich každodenného života. V programe sa predstavili slovenské súbory z Čiech, Francúzska, Anglicka, Kanady a USA.

Stihli sme nahrať aj zopár krajanských pozdravov:

 

Kým sa však začal samotný program krajanov, zbehli sme ešte do časti pri remeselníkoch, kde sa predstavoval aj podpoliansky región a regionálny produkt. Ako zástupca regionálenj značky - produktu sa prezentoval Jozef Krnáč - výrobca vyrezávaných detvianskych krížov.

 

Záverečný scénický program 51. Ročníka FSP s názvom „Dary vám nesieme“ nielen symbolicky zakončil tohtoročný festival pod Poľanou. Odnášame si trocha spálené plecia (niekto dokonca aj kolená), unavené telo, ale množstvo zážitkov z programov, z atmosféry a hlavne zo stretnutí s priateľmi.

Pred koncom galaprogramu sme o vyjadrenie svojich pocitov požiadali jedného s interpretov, Jara Hazlingera, ktorý účinkoval zo svojou ľudovou hudbou vo viacerých programoch.

O celkové zhodnotenie 51. ročníka folklórnych slávností pod Poľanou v Detve 2016 sme požiadali Igora Kovačoviča.

 

Tri dni je niekedy veľa a niekedy žalostne málo. Verím, že sa budeme ešte dlho stretávať na podobných akciách a že nám nikdy nebude dosť.

Tak teda do videnia!

 

Text a foto: Renáta Hrašková 

Zvuková stopa: Igor Hraško

Viac fotografií nájdete na našom Fcb profile.

 

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Panoráma ľudovej kultúry

Cierna Lehota, Muranska Zdychava

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV