3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Konope, konope, zelené konope ...
Konope, konope, zelené konope ...

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Konope, konope, zelené konope ...

04. 08. 2016
Rimavská Sobota, Gemersko-malohontské múzeum

27. júla 2016 bola v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava s názvom „Konope, konope, zelené konope...“. Cieľom výstavy je predstaviť návštevníkom výrobu tkanín, ktorá bola v minulosti bežnou súčasťou každodenného života a ktorá je dnes pre mnohých neznáma, keďže domáca výroba plátna od polovice 20. storočia postupne zanikla. Prostredníctvom tkáčskeho, pradiarenského a iného náradia, doplneného fotografickým materiálom, Vám predstavíme proces spracovania rastlinných vlákien, výrobu priadze, či tvorbu a úpravu samotného plátna.

Spracovanie rastlinných vlákien všeobecne patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Dominantným materiálom bol ľan a konope, ktoré patria k najstarším technickým plodinám na Slovensku. Obidve sú priadne a olejodarné rastliny – využívalo sa jednak vlákno na pradenie a tkanie plátna, jednak semeno, z ktorého sa tlačil olej používaný najmä pri príprave pôstnych jedál. V období feudalizmu sa tieto rastliny pestovali na veľkostatkoch, ale aj na hospodárskych usadlostiach poddaných. Ako vyplýva z archívnych dokumentov a literatúry, v danom období sa pravdepodobne pestovalo viac konope ako ľan. Dokladom toho je množstvo chotárnych názvov i z oblasti Gemera-Malohontu: Konopnice (Kokava nad Rimavicou, Betliar, Gočovo), Konopná zem (Rudná), Konopiská (Muránska Zdychava, Henckovce), Konopiščia (Kameňany)...

V Gemeri-Malohonte sa pestovalo konope i ľan, no vo všeobecnosti platí, že konope je náročnejšie na klimatické podmienky a pôdu. Ľan v južných okresoch Gemera-Malohontu siali už v apríli, kým napríklad v Rejdovej a Dobšinej len začiatkom júna. Konope siali v polovici mája, zvyčajne na Žofiu (15. 5.), no i neskôr.

Rastliny sa po vytrhaní, močení a sušení lámali na trlici, aby sa odstránili zvyšky stonky. Vlákna, ktoré zostali, sa česali na česákoch a následne priadli. Priadza sa upevnila na praslicu, pričom sa priadlo väčšinou na vretená, neskôr na kolovrátok. Upradené nite sa zmotávali na motovidlo do pradien, pradená sa prali a vyvárali. Po nasnovaní nití na snovadle sa vytvorila osnova, ktorá sa navinula na krosná. Tkalo sa pomocou člnka s niťou namotanou na cievke - člnok sa prehodil medzi niťami osnovy, na čo sa buchnutím brda útková niť prirazila k natkanej časti. Utkané plátno sa používalo na zhotovovanie obradového, bytového a úžitkového textilu, či odevov. Z menej kvalitného plátna sa šili vrecia, plahotky na nosenie sena, prípadne vozové plachty – poňvi.

 

Výstava bude verejnosti sprístupnená do 28. októbra 2016, od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 a počas víkendov od 9:00 do 16:00.

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FS Cerhovcan

Kacur

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV