3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Konope, konope, zelené konope ...
Konope, konope, zelené konope ...

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Konope, konope, zelené konope ...

04. 08. 2016
Rimavská Sobota, Gemersko-malohontské múzeum

27. júla 2016 bola v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava s názvom „Konope, konope, zelené konope...“. Cieľom výstavy je predstaviť návštevníkom výrobu tkanín, ktorá bola v minulosti bežnou súčasťou každodenného života a ktorá je dnes pre mnohých neznáma, keďže domáca výroba plátna od polovice 20. storočia postupne zanikla. Prostredníctvom tkáčskeho, pradiarenského a iného náradia, doplneného fotografickým materiálom, Vám predstavíme proces spracovania rastlinných vlákien, výrobu priadze, či tvorbu a úpravu samotného plátna.

Spracovanie rastlinných vlákien všeobecne patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Dominantným materiálom bol ľan a konope, ktoré patria k najstarším technickým plodinám na Slovensku. Obidve sú priadne a olejodarné rastliny – využívalo sa jednak vlákno na pradenie a tkanie plátna, jednak semeno, z ktorého sa tlačil olej používaný najmä pri príprave pôstnych jedál. V období feudalizmu sa tieto rastliny pestovali na veľkostatkoch, ale aj na hospodárskych usadlostiach poddaných. Ako vyplýva z archívnych dokumentov a literatúry, v danom období sa pravdepodobne pestovalo viac konope ako ľan. Dokladom toho je množstvo chotárnych názvov i z oblasti Gemera-Malohontu: Konopnice (Kokava nad Rimavicou, Betliar, Gočovo), Konopná zem (Rudná), Konopiská (Muránska Zdychava, Henckovce), Konopiščia (Kameňany)...

V Gemeri-Malohonte sa pestovalo konope i ľan, no vo všeobecnosti platí, že konope je náročnejšie na klimatické podmienky a pôdu. Ľan v južných okresoch Gemera-Malohontu siali už v apríli, kým napríklad v Rejdovej a Dobšinej len začiatkom júna. Konope siali v polovici mája, zvyčajne na Žofiu (15. 5.), no i neskôr.

Rastliny sa po vytrhaní, močení a sušení lámali na trlici, aby sa odstránili zvyšky stonky. Vlákna, ktoré zostali, sa česali na česákoch a následne priadli. Priadza sa upevnila na praslicu, pričom sa priadlo väčšinou na vretená, neskôr na kolovrátok. Upradené nite sa zmotávali na motovidlo do pradien, pradená sa prali a vyvárali. Po nasnovaní nití na snovadle sa vytvorila osnova, ktorá sa navinula na krosná. Tkalo sa pomocou člnka s niťou namotanou na cievke - člnok sa prehodil medzi niťami osnovy, na čo sa buchnutím brda útková niť prirazila k natkanej časti. Utkané plátno sa používalo na zhotovovanie obradového, bytového a úžitkového textilu, či odevov. Z menej kvalitného plátna sa šili vrecia, plahotky na nosenie sena, prípadne vozové plachty – poňvi.

 

Výstava bude verejnosti sprístupnená do 28. októbra 2016, od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 a počas víkendov od 9:00 do 16:00.

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

Panoráma ľudovej kultúry

Ratkovske Bystre

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV