3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Tanec je vlastne vzťah a vzťah je vlastne tanec
Tanec je vlastne vzťah a vzťah je vlastne tanec

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Peter Šichula (Nezmar)

Nezmar kto ma pozná, tak mu treba. A kto nie, tak tiež ;)

Tanec je vlastne vzťah a vzťah je vlastne tanec

28. 08. 2016

Nie je to tak dávno, čo som bol krstený FS Rozmarijou z Prešova na najväčšom folklórnom festivale v Európe, ako muzikant a už mám za sebou aj ďalšiu muzikantskú výpravu na Medzinárdnom Folklórnom Festivale, ktorý sa konal v Brne. Festival plný nečakaných udalostí. Ale poďme poporiadku....   Odchod. Aby sme stihli prísť podľa dohody, ráno čakáme na pár koní pod kapotou. Žiaľ, nikto nie je dokonalý, autobusu niet a my zisťujeme, že náš prepravca dokázal, že je človek, veď mýliť sa  je ľudské, a akosi si poplietol dátumy. Čo teraz? Ideme, nejdeme? Narýchlo hľadáme alternatívu. Kde je cesta, tam je vôľa a podarí sa nám narýchlo nájsť dopravnú náhradu. A tak predsa, síce s takmer dvojhodinovým meškaním, vyrážame smer náš cieľ, do ktorého prichádzame podvečer. A vďaka členovi súboru, ktorý pozná lepšie mesto ako technický zázrak – navigácia, netúlame sa mestom. Rýchlo sa ubytovať a hajde na otvorenie festivalu, kde prídeme nie za päť minút dvanásť, ale minútu pred dvanástou. Zvítame sa s Milanom Zelinkom, riaditeľom festivalu a absolvujeme večeru, po nej poniektorí pivko a hajde ešte pozrieť večerné Brno, hrad Petrov, ktorý je nádherný svojou majestátnosťou. Pred spaním urobíme ešte rýchlu hudobnú skúšku na sobotňajší program. Pobyt. Ako to býva, ubytovaní sme na Koleji, čo v reči českej znamená vysokoškolský internát. Pre mnohých členov súboru je to ukážka, čo ich čaká o pár mesiacov, či rokov. Doobeda vyrážame pokochať sa metropolou Moravy. Prejdeme sa po hrade Špilberg, po okolitých sadoch, v meste prebehneme cez zmenáreň až k brnenskému orloju, ktorý svojim tvarom pripomína ...., ale veď, choďte kuknúť. Po sýtom obede sa ideme povoziť na mestskej doprave. Že prečo ? Brno, ako jediné mesto v Čechách, prevádzkuje v rámci mestskej hromadnej dopravy lodnú dopravu. To si teda nenecháme ujsť, je krásne počasie a tak sa plavíme po brnenskej nádrži lodnou linkou. Ale dosť bolo oddychu, treba aj ukázať, čo sme si pripravili pre brnenské publikum. Po úspechu tanca Sníček nielen v Poľsku, ho večer prezentujeme v bloku zahraničných súborov, po tancoch z Francúzska, Indonézie, či Chorvátska. Moja tradičná nervozita pred vystúpením mizne po  prvých cigánskych akordoch. A odkaz tanca, že v tanci sa rozplývajú rozdiely, bolesť či smútok je veľmi aktuálny. Sníček zaujal, teší nás to, máme najväčší aplaus. Rýchle tanečné kreácie spôsobia takmer pád odposluchu, ktorý zachraňuje na poslednú chvíľu zvukár. Proste Rozmarija je akčná. Stíham sa porozprávať s riaditeľom festivalu, súboristi idú pozrieť fontánu. Na mňa akosi pozabudli, a tak neplánovane mi Milan s manželkou, ukážu nočné Brno spoza okna osobného auta. Všetci sa na tom smejeme a Milan povie pamätnú vetu: „aspoň nezabudneš a budeme mať na čo spomínať.“ Večer to rozohráme aj v miestnom podniku, kde sa stretávame s fanúšikmi, či bývalými člennmi súboru. Znejú ľudovky, potom aj s gitarou tie bľakacie, country, pop, rock, mulatujeme kým je čo piť. Spať sa ide až....proste až. Sobotňajší program začína roztancovávaním centra mesta. Rozmarija zaujme najmä tým, že divákov vťahuje do diania, našej reči celkom rozumejú a zabávajú sa s tanečníkmi v metlovom tanci. Toto číslo má svoj dej, je zábavné a pre ľudí veselé. A tak to má byť. Mne pomáha s akordami cimbalista, keďže som sa nestihol všetko naučiť k mojej spokojnosti. Ale nakoniec to hádam zvládam dobre. Na hlavnom pódiu prezentujeme tance z našich južných oblastí východu. Ostré čapáše, tempo, na začiatku muzikantské zmätky, ale aj nasadenie, úsmev nesklamú, diváci sú spokojní a my vlastne tiež. Bez práce nie sú koláče, bez tanca nie je obed. Presúvame sa do okrajovej časti Brna, do časti Líšeň. Slováci zvyčajne ukončujú bloky, je tomu aj tak dnes. Napriek teplu, Rozmarija poteší, prinesie úsmev do tváre a radosť do srdcí brňákov. Keďže normy pre vodičov sú proti folkloristom, už dlhšie v Brne neostávame, musíme ísť. A tak sa dobalíme, napapáme a vyrážame na cestu domov.   Ako teda bolo? Rozmarija prezentuje ten náš krásny folklór. Zaujme najmä nasadením tanečníkov, veľmi podarenými choreografiami, zapájaním divákov. Odkaz pre ďalších ľudí bude umelecký, ako sa dá spracovať ľudový tanec do viac umeleckej podoby, bez straty bodu na rýchlosti, na vypichnutí špecifík jednotlivých regiónov. Ja ďakujem, že ma súbor za pár týždňov opäť niekam posunul, do úplne nových pozícií, že medzi mladými ľuďmi som sa cítil omladnuto a aktívne zaspomínal na tie roky, ktoré som venoval ľudovému tancu.

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FS Janosik Svit

Sarisská polka - Raslavice

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV