3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Zastavme sa a spomínajme pri hroboch svojich blízkych
Zastavme sa a spomínajme pri hroboch svojich blízkych

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Zastavme sa a spomínajme pri hroboch svojich blízkych

31. 10. 2016

Úcta k zosnulým a pripomínanie si ich pamiatky je v našej kultúre hlboko zakorenená už od čias, ktoré siahajú až do predkresťanského obdobia. Ľudia verili, že ich zosnulí predkovia sa v určité dni vracajú do sveta živých a ovplyvňujú ich životy, preto cítili potrebu si ich uctiť, zároveň  sa usilovali získať si aj ich náklonnosť a to prostredníctvom obetných darov. Takýchto dní nachádzame počas roka niekoľko.

Najvýznamnejšími sú však Sviatok Všetkých svätýchPamiatka zosnulých, či Dušičky. Práve po tieto dni ľudia na Slovenku venovali zvýšenú pozornosť čisteniu a úprave hrobov, ktoré obkladali machom a kládli na ne čečinové vence. U katolíkov je známe aj zdobenie hrobov bahniatkami z vŕby, ktoré boli počas veľkonočných sviatkov posvätené v kostoloch. Kedysi ľudia nenavštevovali cintoríny tak hojne ako dnes, len minimálne a hroby nezdobili, nosenie vencov je pomerne nový jav, vo vidieckom prostredí sa objavil až začiatkom 20. storočia.

Kladenie vencov, či kvetov a pálenie sviec na hroboch zosnulých má korene v keltskej tradícii – sviatku Samhaim, ktorý sa slávil v deň keltského Nového roka, čo pripadalo na 1. november. Kresťanstvo tento obyčaj prebralo a dalo mu nový obsah v podobe Sviatku Všetkých svätých (1. november) a Dušičiek – Pamiatky zosnulých (2. november).

Podľa keltskej tradície sa v túto noc prelínajú svety mŕtvych a živých. Kelti zapaľovali ohne, aby duše mŕtvych našli cestu do príbytkov živých, aby sa tam mohli zohriať a stráviť noc s pozostalými.

Sviatok Všetkých svätých (Všechsvätých) je predovšetkým sviatkom katolíckej cirkvi. V katolíckych kostoloch sa konajú zádušné omše za mŕtvych. Tento deň je zasvätený všetkým, ktorí ešte nedosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť. Na nich sa obracala pozornosť veriacich, ktorí orodovali za spásu ich duší. Na Slovensku ľudia navštevujú hroby svojich zosnulých, ozdobujú ich vencami, kvetmi a pália sviece. Svieca bola chápaná ako symbol očisty, nesmrteľnosti duše. Verilo sa, že počas noci z 1. na 2. novembra majú duše omšu v kostole, živý človek však v žiadnom prípade nesmel narušiť tento ich obrad svojou prítomnosťou, vraj by sa mu zle vodilo.

Na sviatok Všetkých svätých naväzuje Pamiatka zosnulých, ktorú si pripomínajú predovšetkým evanjelickí veriaci. Evanjelici pôvodne na hroboch sviece nepálili a dodnes sa táto odlišnosť v mnohých rodinách dodržiava. Nádej vo Vzkriesenie si evanjelici pripomínajú v poslednú nedeľu po Svätej Trojici, ktorá je venovaná večnému životu a smrti. V tento deň ľudia navštevujú cintoríny, ozdobujú hroby vencami a kvetmi, spievajú piesne z funebrála a modlia sa pri hroboch svojich zosnulých, nie však za nich. Evanjelici modlitbami prejavujú vďaku Trojjedinému Pánu Bohu za ich životy a za to, čo pre nich znamenali. Tento deň má človeka viesť aj k myšlienkam na večnosť a ľudskú pominuteľnosť. Má pripomínať to, že každý kráča v ústrety nebeskému kráľovstvu, kde má nádej stretnúť sa so svojimi milovanými, ktorí ho na tejto ceste predišli.

Evanjelická cirkev si ctí pamiatku zosnulých, ale zavrhuje prehnaný pohanský kult mŕtvych. Evanjelici veria, že zomrelým nepomôžu zádušné omše, ani modlitby za nich, pretože veria, že sú už v Božom kráľovstve. Očistec ako prechod do neba u evanjelikov nejestvuje.

Ako už bolo spomenuté, ľudia verili, že práve počas týchto dní sa prelínajú svety živých a mŕtvych. V minulosti pozostalí pripravovali počas týchto sviatkov pre duše nádoby s jedlom a vodou, čo je typické pre južné a západné Slovensko. Pieklo sa tzv. „dušičkové pečivo“. V oknách ponechávali zapálené sviece, aby duše našli cestu domov, v domácnostiach udržiavali oheň, aby sa duše mohli po ďalekej ceste ohriať. Verilo sa, že ak na Dušičky pršalo, duše mŕtvych oplakávajú svoje hriechy.

Predovšetkým v poslednom období môžeme pozorovať obzvlášť veľkú pozornosť úprave hrobov. Pozostalí navštevujú cintoríny aj niekoľko týždňov pred sviatkami. Miesta posledného odpočinku zosnulých sa stávajú prestížou mnohých rodín. Hroby musia spĺňať určité kritériá a etické normy, ktoré si daný región vyžaduje.

V mnohých prípadoch však ide aj o stretnutia rodín, či návratov do rodiska, návratov k spomienkam, či k svojim predkom. To mnohokrát bývajú jediné návraty pozostalých ku svojim koreňom.

Musíme si však uvedomiť, že oveľa dôležitejšie ako prinášanie materiálneho na hroby zomrelých je spomenúť si na svojich blízkych. Myšlienka, ktorá ľudí po stáročia privádza k hrobom svojich blízkych je i dnes silná rovnako ako v minulosti. Preto, zastavme sa a ponorme sa do spomienok na našich drahých, ktorí nás predišli do večnosti.

 

Mgr. Miriam Gažová

Etnologička

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

LH SANA DASKU

Zakukala kukulienka, Ved je lastovicka, Co mam robit

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV