3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  FSP Detva 2017
FSP Detva 2017

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Renáta Hrašková (krsna)

krsna Som tá, ktorej prebehnú zimomriavky pri tónoch fujary, ktorej stečie slza pri štátnej hymne a ktorej sa srdco rozbúcha, keď sa ukážu tatranské štíty.

FSP Detva 2017

07. 07. 2017
Detva

... a opäť sú tu folklórne slávnosti, tento raz pod majestátnou Poľanou.

Začal sa 52. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.

Úvodné slovo mal už tradične primátor mesta Detva - Ján Šufliarský (skrátené)

Ešte pred prvým javiskovým programom detvianskeho amfiteátra sa otvoril aj "Krajanský dvor", ktorý je už neoddeliteľnou súčasťou Folklórnych slávností pod Poľanou. O krajanoch a ich aktivitách na festivale nám porozprával aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí - Ján Varšo:

 

Vonku sa zotmelo a v celom areáli detvianskeho amfiteátra to vrie. Momentálne máme za sebou prvý, otvárací program folklórnych slávností pod Poľanou v Detve s názvom "Rodní spod Poľany", ktorý bol venovaný tohtoročnému jubilantovi, profesorovi Štefanovi Nosáľovi. Hľadisko praská vo švíkoch a na javisku žiari ohňostroj podpolianskeho temperamentu, čo viac si priať? A v zákulisí vždy tak príjemné stretnutia, zvítania sa, rozhovory, smiech a ... prípitky (smajlík).

Tak teda na zdravie, milí priatelia, a vitajte v Detve!

Čakajú nás ešte aj ďalšie nádherné zážitky a jeden z nich môže byť hudobný - pozýva vás naň autorka programu "Vrchárske muziky z Podpoľania" - Anna Šatanová:

 

 

SOBOTA 8. 7. 2017


Je sobota ráno. Vonku hmla, že by sa dala krájať. V rýchlosti sa snažím prehodnotiť folklórny "autfit" a otváram svoj poznámkový blok, v ktorom mám zapísané pikošky zo včerajšieho večera. Robievam to tak vždy - niektoré citácie si jednoducho musíte zapísať hneď, pretože voľne prerozprávané už nemajú toľkú šťavu (ako sa hovorí).

Okrem všetkých tých milých stretnutí, osobných zoznámení sa a podpolianskeho folklóru vo mne rezonujú tieto zážitky:

- v úzkom kruhu zúčastnených sme za zvukov otváracieho ceremoniálu a slovenskej štátnej hymny vyhlásili "Folklórny nový rok" za započatý a buchli sme šampanské na prípitok

- najchutnejšia dolnozemská klobása je zo Silbaša, najštipľavejšia z Petrovca a najzaujímavejšia z Mlynkov

- zaplakala som - Slováci z Chorvátska tohto roku nebudú ponúkať pečené kapríky ...

- zajásala som - folklórna rodina sa opäť rozrastie o niekoľko malých špuntov ...

- po prvý raz vo svojom živote som sa prešla po "ožranisku" (Gastrocentre) v Detve. Verte alebo neverte, ešte nikdy moja noha naň nevkročila v dennú ani nočnú hodinu, až včera ešte pred hlavným programom - išli sme na kofolu (smiech)

- ani na Detve si nemôžeš byť istý počasím - super program Andrejky Jágerovej s názvom "Všelijaké cigánstva a žarty" musel byť pre silný dážď prerušený - blesky, hromy a dážď si s nami tiež riadne zažartovali

- keď prší, účinkujúci sa presunú do zákulisia a pretože sú ešte "nažhavení", dokončia si vlastne program v zákulisí - spev a hudbu počuť do ďaleka a aj keby si chcel počuť niečo iné, napríklad vyhodnotenia programov na Programovej rade, jednoducho smola (smiech)

- spev Janka Babica ma vždy absolútne dostane, jednoducho ľúbim, keď on zaspieva ...

- a na záver ešte jeden prípitok zo včerajšieho večera, citujem: "...a nech žijeme tak dlho, ako bude pán Kovačovič rozprávať!" (aby ste vedeli - tiež mám rada rozbory a vyhodnotenia pána Kovačoviča, má dar slova a stačí ho naozaj len počúvať a počúvať a ...)

Cestou hore do Amfiteátra sme stihli veľa vecí - napríklad sa v aute naraňajkovať (koláčik, acidko) alebo sa zúčastniť slávnostného prijatia zahraničných Slovákov u primátora mesta Detva. Mali sme ich aspoň všetkých pokope a získali sme dokonalý prehľad o tom, koho nájdeme na 4. Krajanskom dvore.

Priznám sa, že na Východnej si neviem dosť dobre vychutnať sprievodné programy. Ale na Detve je to inak - skoro všetky sú totiž situované hore Detvou, cestou do areálu, čiže chtiac nechtiac musíte urobiť menšiu zachádzku tu na výstavu, tu na Fujarovú školu. ...

Tak tu je pozdrav Dušana Holíka z jeho školy hry na fujaru:

 Hneď oproti si môžete pozrieť zaujímavú výstavu výbavy dievčiny pred vydajom zo zbierok Jany Kucbeľovej. Výstava má názov "Najsamprv duchničku a potom plachtičku". Výstava je naozaj nádherná a jedinečná, neviete, kam pozerať skôr a ja odporúčam každému, aby mohol nahliadnuť, koľko krásy sa môže ukrývať v jednej miestnosti. Sú to hotové poklady:

A keď pôjdete z tejto výstavy smerom  do amfiteátra, môžete sa za kostolom pristaviť v Podpolianskom múzeu a pozrieť si nádhernú výstavu modrotlače, na ktorú vás pozýva vedúca múzea - Renáta Babicová:

Možno niektorí viete, ako veľmi (ale naozaj veľmi!) ľúbim modrotlač. A túto výstavu som si naozaj nemohla nechať ujsť. Bola som v raji! Výstava plochou neveľká, ale ... priznávam, že som doteraz nedocenila, že aj na Podpoľaní sa nosila modrotlač v takom merítku, ako znázorňuje výstava. Je dobre, že tam boli na exponátoch cedulky s upozornením, aby sa návštevníci vecí nedotýkali, pretože by som bola schopná omacať každú jednu sukňu alebo kúsok látky. Nádherné starodávne aj novodobejšie skvosty! Budem sa tešiť, až dievčatá z múzea vytiahnu na svetlo sveta aj zvyšok zbierky. Určite prídem pozrieť. Okrem toho by som si rada zobrala na každú ďalšiu prehliadku aj Martina Meššu z Bardejova (etnológ, folklorista, rezbár), ktorý vie "okoreniť" svojimi znalosťami a darom slova nejednu udalosť.

A do tretice sme navštívili výstavu, ktorá je nainštalovaná v priestoroch predajne Detvianske ľudové umenie u Ivetky Smilekovej. Tam sme obdivovali kabanice majstra Jána Pivku, ktorý bol posledným z radu výrobcov súkenných odevných súčastí v Detve. Šil kabanice po celý svoj život a poslednú ušil pol roka pred svojou smrťou v roku 1992. Umrel vo veku 84 rokov. Na výstave participoval aj Lukáš Jurčo z Hriňovej, ktorý nielen zbiera pôvodné odevné súčasti z Podpoľania a v jeho súkromnej zbierke nájdete naozajstné skvosty, ale sám sa priučil kožušníckemu remeslu a spod jeho rúk vychádzajú naozaj čím ďalej tým krajšie kúsky.

Rýchlo sme sa presunuli z mesta do areálu a kým sme vykonali zdvorilostné návštevy a rozložili PC techniku v našom zaprášenom kúte na Programovej rade (bola tam totiž jediná voľná zásuvka, ktorú sme mohli nerušene používať), počasie sa rozhodlo, že návštevníkov aj účinkujúcich opäť trocha "precvičí". A pršalo. Potom niekto zahlásil: "Už neprší!... Leje!" A naozaj lialo. Takto s nami "zhora" manévrovali ešte asi 2-3 krát. Ale to už sme sa priebežne schovávali pred dažďom pod strieškami v Krajanskom dvore, kde sme tentoraz ochutnávali iné, ako klobáskové dobroty. Napríklad Slováci z poľského Jurgova ponúkali, okrem iného, boršč (vývar), ktorý pijú z pohára a k tomu zahryzujú smaženú palacinku plnenú mletým mäsom. Sýte a veľmi chutné jedlo. Hanka Mačičáková posiela pozdrav z ich stánku:

Slováci z Chorvátska piekli už tradične prasiatko na ohnisku a keď ho naporciovali, okamžite bolo preč. Nečudujem sa.

Za Chorvátsko posiela pozdrav tajomníčka zväzu Slovákov Branka Baksa:

V nadlackom stánočku sme našli aj herovke alebo po našom fánky a iné sladké dobroty. Od Nadlačanov posiela pozdrav Vlasta Calbu:

Silbašania mali už včera spomenutú najlepšiu klobásu (podľa našej mienky podotýkam...) a aj morušovú pálenku, veď si to vypučujte sami, lebo pozdrav posiela Mária Faboková:

...a vedľa chlapci z Petrovca mali stále čo robiť, aby uspokojili tých, ktorí si chceli pochutnať na vychýrenej smaženej klobáse z Báčskeho Petrovca. Tu je pozdrav Anny Opavskej:

U Slovákov z Maďarska sme si opäť ujasnili, aký je rozdiel medzi guľášom a kotlíkovým guľášom a poviem vám, že ten ich guľáš bol teda PÁN GUĽÁŠ.

Aj z Mlynkov posielajú svoj pozdrav - za všetkých Marta Demjanová:

U Kysáčanov máme ešte jeden rest - nestihli sme okoštovať kysáčsku sármu (hanbím sa), tak dúfam, že to dnes napravíme. Aj predsedníčka zväzu kysáčskych žien - Ľudmila Berédiová-Stupavská posiela svoj pozdrav:

Oproti v Padine sa varila v kotli taktiež veľká dobrota - po našom asi fizuľovica - a prosím vás : naozaj tam patrí aj údené, aj slanina a ak máte problém s týmito ingredienciami, tak nefrflite a choďte sa najesť do vegetariánskej jedálne. Ďakujem (smajlík)

Na veľkom pódiu už medzitým bežal prvý program, ktorý patril deťom a ich hrám. Deti následne vystriedali na scéne dospeláci v programe "Jubilanti" a svoje umenie nám predviedli 45-ročný FS Hriňovčan, 60-ročný FS Urpín a 80-ročný "deduško" - FS Očovan. No čo vám poviem ... smršť! Pred večerným programom sme si mohli trocha vydýchnuť, pretože až do polnoci sme boli vo víre tanca, spevu a vôbec. Prvá večerná polhodina patrila gajdám, gajdošom a ich kultúre. U nás sa nachádza naozaj veľa interprétov, ktorí majú svoj herný štýl a udržiavajú túto tradíciu pre budúce pokolenia. Iba pripomeniem, že slovenská gajdošská tradícia bola v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho kultúrneho dedičstva UNESCO. A gajdošskú muziku vystriedala vrchárska muzika, vlastne muziky. V programe, ktorý pripravila Anka Šatanová, sa na javisku vystriedalo nespočet muzikantov, spevákov a rozkazovačov. Dokonca niektorí z nich mali v hľadisku svoje bunky ženského "ultrafans" (smiech) - v jednej chvíli som naozaj myslela, že niektoré dievčatá budeme musieť kriesiť. Pišťanie, jačanie, vyskakovanie ... pripomenulo mi to scény z historických snímkov, keď Beatles boli na vrchole svojej kariéry. S tým rozdielom, že podpolianski rozkazovači nepotrebujú telesnú ochranku. A čo by som ešte dodala? Viac ako hodinový program bol podľa mňa strhujúci. Áno, niektoré muziky neboli presne podľa môjho gusta a aj v zákulisí som začula zopár výhrad, že čo tam robil ten alebo ten ... ale to je nič proti tomu, koľko energie som si z "Vrchárskych muzík z Podpoľania" odniesla. Anka - ešte raz ĎAKUJEM. Nohy ma boleli od podupkávania a milí moji - niekedy sa veci zdajú byť inak, ako v skutočnosti naozaj sú. Vážme si toho, že sme všetkých tých úžasných muzikantov, spevákov a speváčky mohli vidieť a počuť na jednom pódiu. Možno sa to už nikdy viac nezopakuje.

S poklonou prišli medzi nás, pod vyjasnenú oblohu, účinkujúce súbory z celého Slovenska. Priniesli nám dary, ktoré prijali od predkov - boli "vyzdobené" tieto dary a tak nám ich chceli odovzdať. Roman Malatinec chodil po zákulisí mierne povedané ... nervózny, dokonca by vraj už aj niečo najradšej hrýzol (napríklad drievko), ale myslím si, že trocha stresu patrí ku každému vystúpeniu a Roman - dopadlo to celkom dobre, nie? Zvukárov by som ale naozaj za tie kiksy poslala, ľudovo povedané - prinajmenšom "do hája". Najviac ma mrzelo, že to tak veľmi pohnojili Veronike Malatincovej - chúďa bola nervózna z toho, že nemala v poriadku hlas a nakoniec ho vlastne ani nepotrebovala, pretože jej nezapli port. Ale my všetci vieme, aký má krásny hlas a že keď spieva, tak anjeli spievajú s ňou.

Ešte na záver musím odcitovať jednu krásnu vetu, ktorú v projekcii povedal pán Kovačovič:

"... najkrajší kvet je ten, čo zasadila matka a rastie v našej záhrade."  

NEDEĽA 9. 7. 2017

Prší. Z ubytovne odchádzajú maďarskí turisti. Toto ráno mi naozaj v ničom nepripomína nedeľu...

A tak pozerám do svojho zápisníka a napadá ma, že by som sa s vami mohla podeliť aj o "pikošky" včerajšieho dňa:

- potvrdilo sa, že "náš zákazník, náš pán" - v jednej predajničke tu v Pstruši ponúkajú aj produkt "Biela Aranka". Kto uhádne a na náš redakčný mail do stredy 12. júla 2017 napíše, čo za produkt sa skrýva pod týmto názvom, bude zaradený do žrebovania o zaujímavú cenu. Takže SÚŤAŽÍME!!! heslo - Aranka

- Viete, kedy na dedine vymenia farára? Keď sa naň podobá viac ako 50% miništrantov ... (pozor! tento vtip mám prerozprávaný od vážených starších pánov)

- FS Podpoľanec má svojich fanúšikov, ktorí sa nehanbia za to, že sú ich fanúšikmi a nosia hrdo aj svoje vlastné tričká s nápisom "Fanúšik FS Podoľanec".

- " ... ja viem ľúbiť. Tí mladí nevedia, tí len na postieľku zvaliť, ale to treba aj srdiečko do toho dať." Aj v takomto duchu sa niesli niektoré rozhovory, ktorých sme sa účastnili (smajlík). Bolo  v nich veľa životnej múdrosti a skúseností. Ak viete alebo tušíte, kto bol autorom týhto slov o láske, napíšte nám na redakčný mail svoju odpoveď - tak isto ako v súťaži vyššie. Tentoraz heslo - láska (smajlík) 

A teraz hor sa na sprievod mladúch!

Pri kostole na námestí SNP v Detve sa dnes dopoludnia sústredilo nepredstaviteľne veľa krásy. Na základe zverejnenej výzvy sa prihlásilo 40 mladých párov z rôznych lokalít Slovenska a 21 dvojíc Slovákov žijúcich v Maďarsku, aby predviedli bohatstvo a originalitu svadobných odevov. Počasie sa umúdrilo a všetky nevesty v tom teple jasne pocítilo nielen obdiv divákov, ale najmä to, že svadobný odev je nielen krásny a honosný, ale v mnohých prípadoch aj hrejivý. Celá akcia bola scénicky veľmi efektne pripravená - ženíchovia vchádzali jednou stranou do sákristie, nevesty druhou. Stretali sa pred oltárom, ruka v ruke sa uklonili, otočili sa a odkráčali cez celý kostol k východu, kde ich čakal dav "svadobčanov" a ľudová hudba Detvani. Kostol doslova praskal vo švíkoch a každý svadobný pár sa dočkal zaslúženého potlesku. Nevesty sa niesli ako pávice a mládenci si ich podľa toho aj viedli pod pazuchu. Pred kostolom sa páry zoradili do sprievodu a špalierom divákov, za zvuku ľudovej hudby a spevu Detvanov odišli na námestie, kde sa predviedli na móle a boli jednotlivo predstavené. Ufff. Všetky, slovom VŠETKY svadobné páry boli KRÁSNE a nám len oči prechádzali, nevedela som, čo fotografovať skôr. Boli tam kroje novšie aj naozaj archaické. Odev jednoduchší aj naozaj honosný. Dokonca jeden, ktorý som mala aj ja osobne na sebe - nie síce pri príležitosti vlastného sobáša, ale bol to pre mňa obrovský zážitok. Bol to kroj z obce Selenča vo Vojvodine a samotný odev váži niekoľko kíl, obsahuje mnohé súčasti, ktoré mali svoj význam na tele nevesty, ale na druhej strane bol tento nádherný odev aj určitou skúškou pre samotnú mladú ženu, pretože mať ho na sebe niekoľko hodín ... to nebol žiaden med. Dnes ho predvádzala "Lienka" Leonóra Súdiová s Patrikom Ragom a potom mi rozprávala, že deň predtým (v sobotu) skoro nič nejedla a skoro vôbec nepila, aby nemusela v nedeľu využívať tam tú miestnosť (rozumej WC). Keď sa po skončení programu vyzliekla, nielen, že ju bolela hlava od ťažkej party, ale celý pás mala otlačený, červený a mierne odretý od množstva naškrobených spodníc, ktoré musela mať riadne stiahnuté. Nehovoriac o niekoľkých radoch korálov na krku atď atď. Ale pretože nemala tento kroj na sebe po prvý raz, vedela, ako "prežiť" tých niekoľko hodín v niekoľko kilovej nádhere. A bola naozaj nádherná a podľa mojich skromných odhadov aj najfotografovanejšia mladucha z celého sprievodu.

 

A už sme sa presunuli opäť do priestoru Amfiteátra, kde sa chystá program krajanov - teda Slovákov žijúcich v zahraničí v programe "Masky a maškary v ľudovej kultúre". O programe nám niečo povedal jeho autor - Vlastimil Fabišík:

Program samotný už tradične moderoval Martin Kopor svojim nezameniteľným spôsobom a nielen on zožal nakoniec zaslúžený obrovský potlesk od divákov. Celý sprievod maškár odchádzal preč z javiska a ja viem, že už v tej chvíli v hlave Vlasta Fabišíka klíčil nápad na ďalší program Krajanskej nedele na FS v Detve 2018. Budeme sa tešiť!

 

O pár slov sme požiadali aj autora Galaprogramu 52. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve 2017 - Martina Urbana:

 

Folklórne slávnosti pod Poľanou sa skončili. Mladuchy sa stali súčasťou veľkého a dlhého Galaprogramu a keď vyšli na javisko, nejedno srdce zaplesalo a oko neostalo suché. Milý Martin - bolo to naozaj skvelé a chytľavé. Nedalo sa iné, iba ovládnuť zimomriavky a tlieskať. Tlieskalo sa veľkým i tým najmenším, nakoľko sa na javisku v hajduchovaní predviedli aj synovia poväčšine už bývalých tanečníkov z folklórnych súborov i samotného autora programu. Hostia sa striedali i z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia. Tlieskalo sa chlapom i driečnym devám a všetko sa to točilo okolo svadieb. Skutočne výborne vymyslené! Defilé neviest v hľadisku si, myslím, užili všetci diváci. A teraz budem, s dovolením, parafrázovať text z bulletinu:

"Hosť do domu - Boh do domu" je pre nás vyjadrením úcty hostiteľa FSP Detva voči divákom a umelcom, voči krajanom a hosťujúcim kolektívom, prejav základnej hodnoty pohostinstva voči všetkým, ktorí zavítajú s dobrým úmyslom do domácnosti festivalu ..."

Ďakujeme za pozvanie, určite prídeme aj na budúce.

Dovidenia o rok v Detve! 

 

Foto na Fcb + video: Martin Bega

Texty: Renáta Hrašková

Zvukový záznam a rozhovory: Igor Hraško

Morálna a žinčicová podpora: Andrejka Mesíková

...

 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

KATKA HOLOSKOVA

Ach, mamicko, ja sa vydavat mam

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV