3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Články  >  Ujco....Zemplín ľubojsc moja.....
Ujco....Zemplín ľubojsc moja.....

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Imro Oravec (Imi)

Imi K folklóru som pričuchol v roku 1973 v súbore Dargov kde som tančil 12 rokov. Od roku 2003 účinkujem v seniorskom kolektíve Omladina. Obľubujem región Detvy, asi v minulom živote som tam žil. Hudba a pesničky sa mi páčia z celého Slovenska....

Ujco....Zemplín ľubojsc moja.....

30. 09. 2017
Východná, Amfiteáter

Presne tieto dve spojenia patria neodmysliteľne k sebe. Ono tu patrí ešte viacero prepojení, Zemplín – krajina, Zemplín folklórny súbor, Zemplín krajina úrodných polí, rozsiahlych lánov, podlhovastých domčekov, končiacich humnom, alebo pľevňami, neodmysliteľnými žeriavmi na čerpanie vody zo studní, zemplínskymi najkrajšie odetými ženami, vyspodničkované sukne, vyzdobené ľajbliky, ako vymaľované usmievavé tváričky, nádherné ženské čepce, hrdý mládenci, ktorý nosili kalap nabok, vyzdobený bielym kohútim perečkom. Pre mňa je ešte jedno neodmysliteľné prepojenie Zemplín a Milan Hvižďák.

Východná piatok ráno 30. júna, obloha krásne belasá, len sem tam biely mráčik, prechádzam sa pomedzi stany, stretávam množstvo známych. Prichádzam do takého uzavretého táborika, ako dedinka na Slovensku, zdravím sa so samými kamarátmi zo súboru Zemplín, tančiacimi i netančiacimi. Sú tu aj seniori zo Svojiny. Zemplín poznám dosť dôverne už niekoľko rokov. Stále sa máme o čom porozprávať, zaspomínať si, zaspievať a aj zasmiať sa na všakovakých príhodách. Začína krásne piatkové dopoludnie, aj sme si trochu vypili, aj sme še pobaveľi.

Stále je piatok ale schyľuje sa k večeru. V celom okolí amfiteátra sa nejako hemží tyrkysovými tričkami, na chrbte zvýraznená tvár „ujca“ číslica 80, ktorá vôbec neprislúcha tomuto čipernému človeku, ktorý dlho, predlho šéfuje, tvorí, organizuje folklórny súbor Zemplín. V zákulisí, panuje očarujúca nálada, pripravuje sa večerné predstavenie generácií tohto úžasného kolektívu, predstavenie, ktoré pripravili Miroslav Kisty a Kristián Dufinec, ktorí s pomocou štábu pomocníkov, dali dohromady množstvá ľudí, viacerých generácií od 70-tych rokov, až po súčasnosť. Mnohí medzi sebou sa zoznamovali, toto predstavuje, koľko vynikajúcich ľudí naučil náš oslávenec milovať folklór, aké množstvo mladých naučil tancovať, naučil sa folklórne správať a žiť. Blíži sa hodina, keď na javisku začne program „ Zemplín ľubojsc moja..“. Na javisko v typickom zemplínskom rytme, plného dynamiky, krásneho rezkého rytmu, vyzdobený úžasnými krojmi, akoby vplávali súčasní tanečníci folklórneho súboru Zemplín.

Úryvok z básne Mikuláša Kasardu Zemplínske leto

Nedele na Zemplíne!

Ešte z detstva viem ich naspamäť.

Čisté rána, bocian na komíne,

Chlapec v poliach orosené dyne,

A pri kravách môj vysnívaní svet.

Tam na medzi som prijal Boží dar,

Keď zvony veží vzlietli nad chotár.

„ hura, hura, šivaskala, frajira mi voda vžala „motív piesne, ktorý pospevujem, keď vidím úvod tohto tanca. Tento dlhé roky zdobil záver programu folklórneho súboru Zemplín po dlhé roky, dlhé roky zdvíhal divákov zo sedadiel, dlhé roky vyvolával búrky potlesku, výkrikov opakovať. „Šarkaňťovi..“, tanec, ktorý už pri nástupe tanečníkov, vyvolával vzrušenie, úvod čohosi nezvyklého, monumentálneho, vykrojované tanečnice, striedanie sa parobských čapášov, dievčenských karičiek, spoločný párový čardáš v divokom rytme, tanec plný dynamiky, vzruchu, krásy, podmanivej a dráždivej zemplínskej hudby, to je historický tanec, z roku 1976 „Šrakaňtovi“. Nasleduje tanec „Po parobsky“, chlapci tancom vyjadrujú, kto je na valale najlepší tanečník, ako sa vedia tancom združiť, porozumieť si, preukázať svoju šikovnosť ,silu i nadradenosť. Množstvo krásnych zemplínskych dievčat, doslova sa vyrojilo na javisko, pôsobili na mňa pri jarných chorovodoch, ako vlajúce pestrofarebné stuhy povievajúce vo vetre, evokovalo to vo mne pestrofarebne popretkávané políčka Zemplína, zelená lúka posiata pasúcimi snehobielymi húskami. Kolesá, sploštená karička, množstvo scénických výjavov na javisku, pohladilo diváka, obohatilo náladou vznikajúceho života, presne tak ako na jar to býva, keď sa všetko prebúdza, keď vôňa jari nás teší a napĺňa životodarnou miazgou. Nasledovali tance staršie i novšie, ktoré nacvičil, takzvane postavil Ujco. Veľmi krásne poďakovanie predniesli deti z detského súboru Zemplínik, preukázali, že Milan Hvižďák nedá na detičky dopustiť, venuje sa im, vychováva ich , pripravuje generáciu za generáciou, vštepuje im lásku k folklóru, prebúdza v nich radosť nielen z tanca, ale aj spevu a hudby. Svoj vďak k ujcovi, prezentovali tancami, ktoré choreograf vytvoril vo folklórnych súboroch Vršatec z Dubnice nad Váhom a Vagonár z Popradu. Senirksky potomkovia Zemplínu, taktiež prišli poďakovať svojmu učiteľovi za jeho prácu a výchovu svojou troškou do mlyna v podobe tanca „ Pod Oblikom“, poznám tých skvelých ľudí z tohto kolektívu, stretávame sa , spomíname, smejeme sa, pospievame, veru aj toto nám všetkým odovzdal „ujco“ Milan Hvižďák.

Moderovanie bravúrne a s profesionalitou jemu vlastnou viedol Milan Zimnýkovaľ. Na javisku ďakoval „svojomu ujcovi“ aj populárny režisér a tanečník Janko Ďurovčík, ktorý spomenul aj to, že Milan tohto umelca naučil tancovať, naučil ho mať rád folklór, naučil ho venovať sa umeniu.

Opäť na scéne za zvukov a rytmu perfektnej, velikánskej muziky, z ktorej srší šťava, radosť z hry, dynamika, mimochodom, na vzniku ,ktorej má nemalú zásluhu „ujco“, začína časť tanca „Šarkaňťovi“. Na javisko z každej strany vbiehajú ľudia odetí do tyrkysových tričiek, s podobizňou Milana Hvižďáka, s nečitateľnou číslicou, lebo „ujco“ na to nevyzerá a ani nepôsobí. Javisko Východnej je synonymom folklóru, stretávania sa folkloristov, pri najväčšom festivale na Slovensku, je plné tancujúcich párov, v poslednej ukážke Pozdišovských tancov, Milan Hvižďák so svojou rodinou v strede na javisku, vôkol neho ďalšia velíkánska, úžasná rodina folkloristov, ktorí mu prišli zagratulovať, zároveň vyjadriť vďaku, za jeho prácu, za jeho trpezlivosť, vytrvalosť, pri výchove množstva ľudí milujúcich folklór, túžbe po krásnom živote medzi komunitou nazvanou folkloristi.

Záver programu je dojímavý. Milan Hvižďák vystupuje so svojou manželkou a dcérami na javisku, z projekčnej obrazovky samu prihovára syn, žijúci v Amerike, ďakuje mu za výchovu, spomína, že videli na živo pred trinástimi rokmi. Vidím, ako Milan na javisku rastie, je velikánom medzi svojimi, medzi svojou rodinou, svojimi tanečníkmi spevákmi, hudobníkmi. Radosť, nadšenie a spolupatričnosť všetkých na javisku umocňuje príchod syna na živo, v skutočnosti. O tom, že syn Hvižďák je na Slovensku, vedeli vraj len organizátori tohto programu. Obrovské emócie, prídavky pre divákov, dlhánsky potlesk, nielen pre účinkujúcich, ale hlavne pre nestora Zemplína, zemplínskeho patriota, znalca zemplínskeho folklóru „ujca“ Milana Hvižďáka .

Zemplín dnes reprezentuje svoj prekrásny kraj tancami, spevmi a hudbou, pre ktorú celý doterajší život žil, chodil po výskumoch, zbieral, uchovával pre nasledujúce generácie, aby dedičstvo predkov Milana Hvižďáka ostalo navždy zachované, aby sa pamätalo na Zemplín, ako na kraj, kde pracovali nesmierne pracovití a húževnatí ľudia, ktorí nielen pri práci, ale aj pri spoločenských udalostiach sa vedeli zabávať, vedeli si pospievať, zatancovať si. Tento výnimočný človek, folklorista nič si nenechal pre seba, vytrvalo učil tancovať, vnímať folklór, ako nevyčerpateľnú studnicu dedičstva, generácie ľudí, ktorí folklór nosia v srdci, ktorí sa aj venujú folklóru, ktorých deti, ba aj vnuci sú pokračovateľmi tradícií Zemplínu.

Pozdravuje všetkých čitateľov Imro Oravec

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Jozef Svintek

Dobrý večer, dobrý deň

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV