Obec Bojná v okrese Topoľčany je verejnosti známa, ba dokonca by som mohol napísať preslávená archeologickým výskumom a jeho významnými nálezmi, bronzové zvony a pozlátené plakety, ale v ľudových tradíciách a ľudových krojoch je tak trochu utiahnutá, skromnejšia. Málo sa o tejto oblasti vie, málo sa táto oblasť presadzuje na tomto poli a je trochu zatienená oblasťami známymi a frekventovanejšími, ako sú Piešťany, Trnava, Myjava, Trenčín a pod. Preto moja zvedavosť prerástla do záujmu a pripravované podujatie som navštívil, hoc aj v nevľúdnom počasí.
V kultúrnom dome nás vítali chlebom a soľou a s ponukou tradičných domácich predmetov a krojov na skromnej výstavke, ktorú doplnili dobovými fotografiami a mojimi fotografiami z nástenného kalendára „Čo vŕšok prejdeš...“ z okolia Topoľčian z roku 2014. Výstavka bola veľmi zaujímavá, boli tu odevy žien aj mužov z Bojnej a okolitých dedín a podľa dielov kroja by som tento kroj zaradil do oblasti stredného Ponitria v okrese Topoľčany. Vyšívané oplecká, riasené rukávce, krézel, mašle, vyšívané čepce, krásne zástery a sukne, to všetko dominovalo na výstavke, kde tomuto odevu kontrovali prvky domácností kedysi používaných v Bojnej. Na ľudových maľbách sú kroje Bojnej skromnejšie, bez použitia výrazných farebných prvkov. Aj poľnohospodárske náčinie sa tu prezentovalo, ale to skôr tejto výstave škodilo, ako pomohlo.
V sprievodnom programe podujatia vystúpil Detský folklórny súbor LIPKA, ktorý sa predstavil programom detských hier a po nich zaspievali domáci seniori. Potom nám predstavili kroj z Bojnej. Dievky v kroji, ktorý sa nosil v rôznych ročných obdobiach a bola nám predstavená aj nevesta v kroji s venčekom (partou) na hlave. Bolo vidieť, že týmto odevom dominuje červený pás zaviazaný na chrbte. Mali sme možnosť vidieť niektoré kroje aj na živých ženách a mužoch, nielen na figurínach. Potom už nasledovala škola tanca, na ktorej sme sa učili tancovať čardáš, ale aj českú polku. Učitelia tanca vysvetlili kroky a krokové variácie a zúčastnení návštevníci sa zapojili do „učiva“. Tancovali vo dvojici v páre, ale aj žena so ženou, lebo veď nie vždy bolo chlapov na výber. Tanečníkom hrala do tanca Ľudová hudba FS Zobor z Nitry a veru s decibelmi nešetrili. Bolo to na veľkosť sály príliš burácajúce, že sme si vlastného slova nepočuli.
Úsilie organizátorov – zverejniť a dať na vedomie, že aj v Bojnej majú krásny kroj a ľudové tradície, sa – myslím – že naplnilo. A že si ich ctia a vážia a chcú ich zachovať pre budúce generácie, aby sme vedeli, ako žili naši predkovia – v skromnosti, jednoduchosti a kráse. A tie kroje boli vyrobené ručne, výšivky vyšívané pri petrolejových lampách a malých okienkach, za čo im patrí náš veľký obdiv. Ak bol tento ročník nultým či prvým ročníkom, treba v tom pokračovať a hľadať priestor pre rozšírenie programového bloku o ďalšie kroje a oblasti, aby sa táto oblasť dostala do povedomia, ale aj do kalendárov. Pýtali sa ma, a prečo my nie sme v tom kalendári? Odpoveď by bola asi taká, že preto, že sa o nich málo vie.
Text a foto: Milan Hlôška