3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Katalóg slovenského folklóru  >  Krajanské súbory, skupiny a združenia  >  Slovenský kultúrno umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a Folklórny súbor Klasy alebo Kde a ako vznikla Stará Pazova
Slovenský kultúrno umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a Folklórny súbor Klasy alebo Kde a ako vznikla Stará Pazova

Ohodnoť článok hráškami


(2/10 hráškov, hlasovali 1 )

Tento profil pridal(a) ...

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Slovenský kultúrno umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a Folklórny súbor Klasy alebo Kde a ako vznikla Stará Pazova

04. 01. 2008
Srbsko, Vojvodina, Stará Pazova

Na 45 rovnobežke, na pol cesty medzi severným pólom a rovníkom, tak trochu ustatá a vyčerpaná poľnými prácami, kúpe sa v žitnom mori Sriemskej roviny Stará Pazova. Slnko jasne osvetľuje pestrosť ušľachtilého, pracovitého života staropazovských Slovákov, čisto omietnuté domy a nádheru slávnostného ľudového odevu, ktorý ešte vždy možno kde-tu vidieť na uliciach tejto Sriemskej osady, len na pol hodiny vzdialenej od Belehradu. Syn cisárovnej Márie Terézie Jozef II. ako spolupanovník osobne vo Viedni 26. septembra roku 1769 podpísal návrh a súčasne i rozhodnutie Dvornej rady o nasťahovaní prvých 120 slovenských rodín do oblastí Vojenskej hranice s Turkami na juhu Panónskej nížiny, 30 kilometrov severne od Belehradu.

Bola to pustatina s vtedajším názvom PRADIUM PAHSOE. Tých už došlých dvadsať rodín sú údajne zámožní ľudia a priniesli veľa statku , uvádza sa v správe veliteľa petrovaradinského pluku plukovníka Raškoviča z mája roku 1770 pre Dvornú radu vo Viedni, ktorá priamo riadila oblasti vtedajšej vojenskej hranice a potrebovala zabezpečiť dostatok vojakov na ochranu ríše pred Turkami. Slováci si hneď vybudovali základnú školu, "aby im" -ako hovorievajú dodnes- "deti slepé pri očiach nezostali" a neskôr aj svoj slovenský evanjelický kostol. Kralická biblia a Tranovského cirkevný spevník sa stali základom viery, slovenskej identity a zabezpečovali im duchovný rast. A tak pred 237 rokmi vznikla dnešná Stará Pazova, najjužnejšie slovenské mesto v Európe, v ktorom dnes okrem 7000 Slovákov žije v zhode a vzájomnej úcte aj 15000 Srbov. Preto dnes v 21. storočí sebe a celému svetu kážeme: HRDOSŤ A TRAD ÝCIA STAROPAZOVSK ÝCH SLOVÁKOV JE PRE MNOH ÝCH UNIKÁTNYM VZOROM. Folklór tu nikdy nebol iba plodom roztancovanej duše. Tanec, hudba a spev boli spôsobom etnografického zachovania identity a tradície dolnozemských Slovákov. Hľadanie koreňov.

Čerpalo sa z pytačiek i svadieb, žatevných dožinkov i verbovačiek na ťažkú vojnu. Bohatstvo tradície rozvetvilo činnosť folklórneho súboru Klasy, ktorý už roky svojou kreativitou napĺňa našu dušu. Pri tanci sa odjakživa rodili i prvé lásky, a práve oblievačky boli príležitosťou jej prvého vyznania. Hneď po Veľkej Noci skupiny mládencov súcich na ženenie, ozbrojení úsmevom a piesňou, chodievali do domov svojich vyvolených oblievať. Mladé dievčence pritom poriadne vyumývali čerstvou studničnou vodou, tak z vedra a len preto, aby počas celého nadchádzajúceho roka boli ružové a zdravé. Dievčence ich zato obslúžili koláčmi a vínom, pamätajúc si, ktorý mládenec kde sedel, lebo ten, ktorému sa dievča páči, pod svojím tanierom nechal dinár. Je to dávny spôsob vyznávania lásky. Základná ušľachtilosť a veselosť sa u Slovákov nezmenila ani v období hospodárskych ťažkostí. Leto vždy očakávali s radosťou, lebo bolo obdobím veľkých bohatých veselíc a svadieb.

Folklórny súbor Klasy do svojho programu zarámcoval i kúsok svadobnej atmosféry v choreografii Poďme na svadbu . Staré zvyky a svadobné obyčaje sa v Pazove udržali dodnes a skutočne je veľkým pôžitkom zavítať na jednu z takých autentických svadieb a kochať sa vo všetkom čare ľudovej tradície.

Krčmy boli miestami stretnutí obyčajných ľudí, sedliakov, ale i popredných intelektuálov a kultúrnych dejateľov. Spievalo sa v nich, hudci hrali a veru sa pilo, no v krčme u Kiršnera došlo vo februári roku 1903 i k zrodu divadelného ochotníctva a zároveň staropazovskí tanečníci predviedli prvý nacvičený tanec. Pri tej príležitosti bolo zohraté i 1. slovenské predstavenie v Starej Pazove Testina. Kultúra tu zapustila hlboké korene. Možno to bol osud, viera, alebo pevné rozhodnutie. V Starej Pazove sa narodil a aj skonal veľký dolnozemský slovenský spisovateľ a dramatik Vladimír Hurban Vladimírov. Pochádzal zo známej rodiny Hurbanovej. Od otca Vladimíra Hurbana, syna popredného slovenského spisovateľa a revolucionára Jozefa Miloslava Hurbana, a matky Augusty Hurbanovej, rodenej Štúrovej, dcéry Jána Štúra, vlastného brata Ľudovíta. Pazova vo Vladimírovi Hurbanovi Vladimírovovi dostala nielen dobrého kňaza, ale i vynikajúceho intelektuála, talentovaného spisovateľa schopného použiť svoje nadanie tak v písanej, ako i v hovorovej podobe. Ako vynikajúci znalec mentality staropazovského ľudu hovoril o ňom verne a umelecky presvedčivo. Jeho texty sa ľahko čítali i rozumeli, kázne i prednášky boli poslucháčom na občerstvenie ducha a na obohacovanie mysle. Bol významným pre celú slovenskú menšinu v Juhoslávii.

26. novembra 1928 v Starej Pazove slávnostne otvorili prvý Slovenský národný dom mimo územia Slovenskej republiky a veľká divadelná sieň vystavaná podľa vzoru Martinského divadlo sa stala najväčším kultúrnym stánkom juhoslovanských Slovákov. Výstavbou novej divadelnej siene naskytli sa vhodné podmienky na prudký rozvoj organizovanej folklórnej činnosti. Slovenský kultúrno umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a Folklórny súbor Klasy, ale i všetci staropazovskí Slováci, ktorí sa svojou dušou už 235 rokov hlásia k ďalekej vlasti pod Tatrami zachovávajú si slovenskú kultúru, zvyky a obyčaje a pestujú krásnu slovenskú reč, uprostred Panónskej roviny.

Folklórny súbor Klasy tvoria 4 skupiny tanečníkov. Rovnako sa k nemu hlásia deti materskej škôlky, žiaci základných škôl, stredoškoláci a študenti ako aj skupina osvedčených tanečníkov, veteránov, ktorý tento súbor aj v minulosti ovenčili slávou. Klasy vždy patrili medzi vrcholné dolnozemské súbory. Pravidelne sa zúčastňovali početných festivalov, ako doma tak aj za hranicami nášho štátu, kde si získavali početné ceny a uznania. Ako víťazi najväčšieho Slovenského vojvodinského folklórneho festivalu Tancuj, tancuj zúčastňujú sa Podpolianskych folklórnych slávností Detva, Východoslovenských folklórnych slávností v Michalovciach, Akademickej Nitry, Myjavy, MSFSM-Martin, Heľpy, Jánošíkovských folklórnych slávností Terchová atď. Počas svojho pôsobenia FS Klasy nadviazal početné spolupráce so súbormi z iných krajín (Stavbár, Technik, Partizán-Biotika, Zobor, Mostár-Brezno). Tieto spolupráce sú stále aktívne a produktívne v choreografickom ale aj v tanečnom zmysle (Igor Kovačovič, Alžbeta Lalková).

So súborom od jeho vzniku pracovali početní choreografi (p. Ječmenová, p. Materáková, p. Červenská, p. Papová, p. Červenská-Hricová), ktorých práca nechala stopy až po dnešné časy. Z radov FS Klasy vyšli i mnohí, dnes renomovaní speváci, ako sú Zlkatko Chňupa, Pavel Leštan, Boris Babík, Anna Verešová, Jana Kubečková atď. Od roku 1992 je súbor pod choreografickou taktovkou Zlatka a Hany Rumanovcov. Vedúci folklórneho súboru je Zdenko Uheli.

V Pazove dnes žije asi 5850 Slovákov, potomkov dávnych hraničiarov, ktorí na Dolnú zem prichádzali hlavne za pôdou a s vierou v lepšiu budúcnosť. Vytratila sa z nej ta dávna poézia každodenného večerného stretávania sa pri živej vode pred kostolom, no kostol stále stojí a o poznanie ďalej i Slovenský dom.

Slávny trh, ktorý kedysi navštevovali kupci nie iba z celého Sriema ale i z Vardarskej banoviny a Bosny už neexistuje. Každý štvrtok sa však koná Otcov deň.

Slovák sa drží svojej tradície, ktorú húževnate a žiarlivo chránil po všetky časy. Na základoch tradície budovali sme nové hodnoty pre budúce generácie, ktoré i na minulosť majú rovnaké právo.


Kontaktné údaje

Kontaktná osoba:Zdenko Uhelji veduci folklórneho súboru
E-mail:skushjc@ptt.yu, zdenek@vojvodinaonline.co.yu
Telefón:+381 22 310 676, +381 63 545 810
Web:http://www.slovakfolk.net

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

J. Krahulec a R. Skrutek

07. Nad kasárňou hviezda

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV