3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Katalóg slovenského folklóru  >  Obľúbené miesta  >  Drevené kostoly na Slovensku
Drevené kostoly na Slovensku

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 2 )

Tento profil pridal(a) ...

Milan Hlôška (MilanH)

MilanH Folklór ma chytil v roku 1966, kedy sa v mojom rodnom Starom Tekove začali organizovať Tekovské folklórne slávnosti. Podľahol som jeho čaru a kráse krojov, ktoré odvtedy fotograficky zaznamenávam. Ale nielen folklór, aj ľudová kultúra ako...

Drevené kostoly na Slovensku

21. 05. 2012

Pamätám si dobu, kedy sa o drevených chrámoch a o sakrálnych objektoch nemohlo nielen hovoriť, ale ani písať a už vôbec nie zobrazovať. Bola to doba ateizmu, ktorá náboženským presvedčeniam či náladám alebo pohnútkam nepriala. Hoci sa vtedajšia moc snažila vymazať z povedomia ľudí všetko, čo sa týkalo náboženstva alebo dokonca zakázali cirkev a jej činnosť (gréckokatolícki kňazi nemohli vykonávať svoju činnosť a museli byť zamestnaní v občianskom povolaní), sakrálne objekty sa zachovali, aj keď podliehali napospas osudu poveternostným podmienkam a nemohli byť správne udržiavané.

Na východnom Slovensku máme dnes asi 40 drevených kostolov patriacich pravoslávnym a gréckokatolíkom, teda katolíkom východného obradu, ktoré boli postavené v období 17.-18. storočia. Každá stavba dreveného kostola je svedkom majstrovstva a zručnosti našich staviteľov, ktorí dokázali tieto stavby postaviť bez jediného klinca. Sú to unikátne stavby po stránke architektonickej i po stránke sakrálnej a dnes nám ich môže závidieť celý svet. Vyžarujú zo seba silu, um a zručnosť majstrov. Ich jedinečnosť bola odrazom nezlomnej a neotrasiteľnej dôvere človeka voči Bohu. Sú pokladané za dôležitý príklad bohatej miestnej tradície náboženskej architektúry, kde sa stretáva latinská a byzantská kultúra. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku a reprezentujú symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry skĺbenú s profesionálnym majstrovstvom tvorcov.

Drevené chrámy boli pri stavbe rozdelené na tri časti: Prvú časť tvorila predsieň alebo ľudovo pomenované babinec, druhú časť tvorila chrámová loď a tretiu časť tvorila svätyňa. Dominantou každej cirkve je ikonostas, ktorý delí svätyňu od chrámovej lode. Ikonostas ukrýva hlbokú symboliku, je to stena zložená z viacerých radov ikon, zoradených podľa presného liturgického kánonu a je napísaná na dreve. Symbolika je dominantnou črtou východného obradu aj pri slávení jednotlivých bohoslužieb a rôznych pobožností. Každý ikonostas je umeleckým dielom, zobrazujúcim obrazy svätých, apoštolov a patrónov kostola.

Drevené chrámy vynikajú zaujímavým a krásnym architektonickým riešením, pozornosť pútajú tri vežové dispozície delenia chrámov a pohľad na ne je impozantný. Zanecháva vo vás dojem úprimnej túžby človeka po Bohu.

Dnes tieto objekty zachraňujeme, pretože si chceme zachovať dedičstvo, ktoré nám zanechali predošlé generácie. Osem slovenských kostolov je zapísaných na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO: gréckokatolícké kostoly v Ruskej Bystrej, Ladomírovej a Bodružale, rímskokatolícke kostoly v Tvrdošíne a Hervartove a evanjelické kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku.

Text a foto: Milan Hlôška

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV