3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Katalóg slovenského folklóru  >  Obľúbené miesta  >  Skanzen ukrajinsko-rusínskej architektúry vo Svidníku
Skanzen ukrajinsko-rusínskej architektúry vo Svidníku

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Tento profil pridal(a) ...

Milan Hlôška (MilanH)

MilanH Folklór ma chytil v roku 1966, kedy sa v mojom rodnom Starom Tekove začali organizovať Tekovské folklórne slávnosti. Podľahol som jeho čaru a kráse krojov, ktoré odvtedy fotograficky zaznamenávam. Ale nielen folklór, aj ľudová kultúra ako...

Skanzen ukrajinsko-rusínskej architektúry vo Svidníku

15. 09. 2012
Svidník

Vstupujem  do skanzenu ľudovej architektúry ukrajinsko-rusínskej oblasti Slovenska vo Svidníku a oblieva ma pocit úzkosti. Pohľad na slamené strechy domov evokuje u mňa spomienky na 2.svetovú vojnu. Akoby som vchádzal do dediny s domami ako u nás, slamou pokrytými strechami a nevdojak cítim akúsi obavu. Takéto domy, slamou pokryté, cez vojnu nemecké vojská u nás zapálili a ľudia prišli o strechu nad hlavou. Domy stáli na vrchu a boli na dostrel. Tak ako tieto. Bol to strašný pohľad. Ľudia ostali bez strechy nad hlavou, prichýlila ich rodina a dobrí ľudia, kým sa to neutíšilo a neopravilo. Dnes pri pohľade na tieto slamené  strechy je to smutná spomienka.

Skanzen vo Svidníku stojí na slnkom presvietenom svahu, na ktorom dominuje drevený kostol z Novej Polianky a svojou polohou láka k návšteve. Nie na omšu, ale len tak z pokory, obdivovať ikonostas a výzdobu kostola. Pokloníme sa patrónovi kostola a všetkým apoštolom a vyjdeme na ulicu. Kostol vždy býval v strede dediny a patrila mu dominujúca úloha. A hneď vedľa furmanská krčma, kde sa môžeme zastaviť na kus reči a na nejaké to pivo. Veľká miestnosť pre návštevy, výčap v kúte za mriežkami a za nimi krčmárka. Pekná, upravená, bujné vnady, usmiata a ochotná, podáva nám pivo. A čo k tomu? Nie, nič, ešte musíme obísť dedinu, tak aby sme to vystáli.

Pred nami je dedina, dom popri dome, nemusíme klopať, všade je otvorené, ako by nás vítali, na stole je prestreté, zdá sa, že gazdiná práve vyšla na dvor hydinu nakŕmiť. Nad stolom obrazy svätých a petrolejka, už vyhasnutá, necítiť z nej dym. V druhom kúte posteľ s výbavou – perinami a vankúšmi, na ktorej spávali rodičia. Deti na peci alebo na lavici. Vojdeme do ďalšieho domu, v ktorom mali radostnú udalosť. Narodilo sa im dieťatko. Mamička leží na posteli s bábätkom za kútnou plachtou po dobu šestonedelia, pokým neprídu z krstu z kostola. Babica vtedy vinšovala: pohana sme vám odniesli, kresťana sme vám priniesli. A bolo veselo.

Ideme ďalej, kráčame okolo domu, kde na podstienke vidím apkustarého pri mrvení kukurice, sedia na stolčeku a bafkajú si z fajočky, už nás akoby ani nevnímali. Ešte je tu aj rebriniak, na ktorom úrodu z poľa zvážali. Aj brička, na ktorej gazdu rozvážali stojí na dvore. Pozdravíme, ale apkostarý nepočujú.

Míňame dom za domom, pred domami studne, vahadlová aj kolesová, vzácnosť, bez ktorej sa nedalo žiť. Vidíme kováčsku vyhňu a nedá mi, aby som nepozrel do vnútra. V prostriedku nákova, na ohnisku ešte horí oheň, zacítite prievan nad ohniskom, len kováč kamsi odbehol. Náradie visí na stene – kladivá aj kliešte, nedá sa ubrániť nutkaniu chytiť kladivo do ruky a len tak si klepnúť na nákovu. Poklopkať a počúvať. Ten zvuk, tá tónina, to je niečo nezvyčajné a melodické. Koľko roboty sa tu urobilo, koľko železa sa tu ukulo, koľko koníkov podkulo... Tomuto vzácnemu a krásnemu remeslu patrí naša úcta a náš obdiv. A než si poprezeráme všetky kúty vyhne, aj oheň pohasne, aj majster kováč nám odíde a my opúšťame dielňu pustú a prázdnu.

Chodník nás privedie do pitvora ďalšieho domu, ohmatáme starú pec a na jazyku zacítime chuť a vôňu čerstvého chleba a vôňu domova. V zadnej izbe prestreté a lavica, na ktorej sme sedávali a okienko, na ktoré sme klopkávali, keď sme chodili za dievčaťom. Cítime vôňu vydrhnutých prahov, čistých plachiet a novej múky. Z hĺbky dvora začujeme husí gagot a zo senníka zacítime vôňu čerstvého sena.

Je to obraz nášho domova, nášho bytia, aj keď sa už všetko zmenilo. Všetky tieto veci hovoria o ľuďoch, o ich živote a tento skanzen zostáva iba ako svedectvo a odkaz, ktoré nám naši predkovia zanechali.

 

Text a foto: Milan Hlôška

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FS Barvinok Kamienka

Daj ze Boze dobryj cas

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV