Vstúpiť do nádvoria Beňadického opátstva v krásnej jesennej atmosfére je ako by ste vstúpili na posvätnú zem. Pred historickou kamennou bránou opevnenia vás víta obrovský kameň s vyrytým nápisom v starej hlaholike a za ňou prítulná a milá mačička sťaby kastelánka. Z malého námestia hľadia na nás mohutné veže chrámu Benediktínskeho kláštora s gotickým vstupným portálom. Vpravo drevená brána do nádvoria kláštora, otvorená pre návštevníkov, nádvorie krášli socha Vincenta Pallotiho, svätorečeného v roku 1963, zakladateľa Spoločnosti katolíckeho apoštolátu, rehole pallotínov, ktorí spravujú farnosť v Hronskom Beňadiku a od roku 1992 sú aj na Slovensku.
Vidieť beňadický kláštor zvonku je zážitok. Nie pre ošarpanosť (potreboval by poriadnu opravu), ale pre mohutnosť múrov a nárožných veží, z ktorých ochrancovia opátstva bránili územie pred Turkami a ďalšími dobyvateľmi. Aj tak v roku 1599 Turci mestečko spustošili a vypálili. Opátstvo ešte trikrát vyhorelo. V 16. storočí bola na základe tohoto stavu rehoľná komunita prepustená a kláštor sa stal vojenskou pevnosťou. V roku 1752 postavili na južnej strane mohutnú sýpku.
Benediktínsky kláštor existoval už v roku 1075, bol úradným miestom, správcom administratívy širokého územia a od tohto dátumu sa eviduje vznik mnohých obcí v okolí a k tomuto dátumu sa radia aj ich oslavy výročí prvej písomnej zmienky. Aj Hronského Beňadika. Kláštor prežil mnohé útrapy tureckých vpádov, tatárov i cisárskych a nebol ušetrený ani po druhej svetovej vojne, keď benediktínov z kláštora vyhnali a v roku 1950 urobili z neho koncentračný kláštor rehoľných sestier z celého Slovenska. Bol to dôsledok t.zv. barbarskej noci.Perlou kláštora by sme mohli označiť gotický kostol. Trojloďovú katedrálu postavili v rokoch 1346-1375 (podľa historických záznamov na základoch ešte staršieho kostola) a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie gotické stavby na Slovensku. Portál katedrály pochádza z roku 1400 a predstavuje vrcholnú gotiku na Slovensku. Zobrazuje štyroch evanjelistov a Krista. Na stene ľavej lode je freska z roku 1423, na ktorej je zobrazená legenda o sv. Jurajovi v boji s drakom. Okná katedrály krášlia nádherné vitráže, zobrazujúce svätých. V chráme môžeme vidieť množstvo pozoruhodností, okrem krásneho hlavného oltára, bočné oltáre, tabuľový oltár, boží hrob, ale aj sarkofág Štefana Koháryho s epitafom, ktorý padol v boji s Turkami na koni, ktorý ho vliekol za nohu v strmeni po chotári z Levíc až do Hronských Kosíh, kde má postavený pamätník.
Pozoruhodnosťou kostola je Relikvia Kristovej Krvi, kúsok Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú v roku 1483 daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi a ten sa rozhodol uložiť ju na dôstojné miesto a zvolil si kostol Benediktínskeho kláštora. Tu je jej dôstojné miesto v Kaplnke Božej Krvi.
Vnímame históriu a prijímame to zbožné ticho s pokorou a oddanosťou. Stojíme pod vysokou rebrovou klenbou katedrály a obdivujeme prácu majstrov minulých storočí. Cez vysoké vitrážové okná preniká dovnútra svetlo jesenného slnka a ponúka nám krásu gotických okien. Akoby sa tu zastavil čas.
Aj keď minulý režim neprial sakrálnym objektom, predsa len bolo opátstvo v Hronskom Beňadiku v roku 1970 vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
Hronský Beňadik si žije svoj život, ešte tu môžeme vidieť malebné domčeky v starých uliciach dediny. Je to pohľad, ktorý nám nevdojak pripomína izby starých materí. Právom sa toto miesto nazýva tiež Slovenská brána.
Text a foto: Milan Hlôška