Na ceste, po ktorej kedysi putovalo zlato a striebro, ale aj dobré víno do Viedne a Budapešti ležia Bátovce. Po nich sa zrejme pomenovalo aj územie, na ktorom ležia – Bátovská kotlina. Územie, kde končí pohronská nížina a začína Štiavnické pohorie. Bývalé banské mesto, významné centrum na rozhraní Hontianskej a Tekovskej župy, kedysi aj sídlo berného úradu a okresného súdu a ako sa dozvedáme z tabule na kamennom opevnení, aj mesto kráľovien. Prívlastok, ktorým sa nie každý môže honosiť. Bátovce patrili v rokoch 1543 – 1848 levickému hradnému panstvu tak, ako mnoho ďalších poddanských miest. V Bátovciach sa eviduje aj existencia cechov a v roku 1715 aj mlyn. V Bátovciach majú dva kostoly, ktoré boli postavené v dávnych storočiach. Katolícky kostol sv. Martina sa datuje od 13.storočia a bol barokizovaný v roku 1730. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1873 a v dnešnom období dostal nový šat. K historickým objektom možno priradiť aj barokový kamenný most na potoku Sikenica z roku 1780 a tiež stĺp Sv.Trojice na námestí. Bátovce sa hrdia aj Boženou Nemcovou, ktorá ich v roku 1852 navštívila a tiež osobnosťami, ktoré tu žili a pracovali. Ján Weiss, učiteľ a entomológ a MUDr. Albert Škarvan, lekár, spisovateľ a prekladateľ.
Prechádzam sa po Bátovciach a hľadám identitu dediny, ktorou žila kedysi. Staré rodinné domy prislúchajúce k architektúre Tekova a Hontu, vzájomne previazanej prvkami, ktoré nám ju prezentujú. Štukové šambrány okolo okien na priečelí pomaly miznú a nahrádzajú ich jednoduché úpravy. Iba málo starých domov sa zachovalo a tie čo ostali pomaly chátrajú a upadajú do zabudnutia. Niektoré ožívajú, snáď aj vďaka chalupárom a je na ne príjemný pohľad. Poteší dušu aj srdce, ten kto žil v takomto prostredí, ten to vie oceniť najlepšie.
Bátovce si pripomínajú aj svoju minulosť. V budove kúrie inštalovali pamätnú izbu, v ktorej sa prezentujú predmety domácej potreby kedysi. Je tu posteľ i kolíska, fióková kasňa i vysoká skriňa, sú tu pomôcky roľníka i ženy v domácnosti, tak sa žilo kedysi. Takto si Bátovce pripomínajú život v minulosti a dnes sa rozhodli ich trochu oživiť. Začali organizovať podujatie, ktoré by obec zviditeľnili. Začalo to podujatím Bátovce otvárajú brány, brány gazdovského domu, v ktorom sa stretli folkloristi z blízkeho okolia a ktoré pokračuje ďalším podujatím – Bátovský jarmok, ako festival folklóru, kultúry a tradičných jedál. Nezabudnuteľným zážitkom je návšteva vínnej pivnice v gazdovskom dvore, ktorá dýcha minulosťou.
Vari najväčšou pýchou a lákadlom Bátoviec je vodná nádrž Lipovina. Bola postavená hrádza na potoku Jabloňovka a v roku 1968 bola skolaudovaná. Bol som pri tom, keď sa stavba slávnostne ukončila a dala do prevádzky. Vodná nádrž láka priaznivcov rybárčenia i dovolenkárov, ale nie je povolený veľký rozsah chatárčenia. No zato mnohí návštevníci si nájdu v letných mesiacoch svoje miesto na oddych. Pohľad na okolité vrchy a vinice je priam náplasťou na dušu. To čo strácajú Bátovce chátrajúcimi starými domami, získavajú priehradou, ktorá láka návštevníkov a turistov. Pre milovníkov vody je to obľúbené miesto, kam sa pravidelne vracajú ako bociani na svoje hniezda.
Text a foto: Milan Hlôška