3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Katalóg slovenského folklóru  >  Osobnosti  >  Ján Lazorík
Ján Lazorík

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 3 )

Tento profil pridal(a) ...

Jozef Halcin (:) Jožo)

:) Jožo Projekt JankoHrasko.sk pre mňa predstavuje spôsob ako vyjadriť úctu a obdiv tým, ktorí stáročia tvorili a tvoria skutočné hodnoty nášho národa. Práve preto milujem folklór a projekt JankoHrasko.sk. Folklór mi doslova chutí.

Ján Lazorík

23. 02. 2008

"Nesmierne ma mrzí, že toto moje písanie je len veľmi nedostatočné - vo výpočte omylov a skáz zapríčinených tými, ktorí jediní majú dnes právo publikovať, vystupovať a za všetkých hovoriť... Narodil som sa v roku 1920, mám 87 rokov. Zbieral, nahrával, fotografoval a zapisoval som čo som videl v nádeji, že to raz bude mať cenu. Nie v tom, aby sa človek nad človeka vyvyšoval, ale aby sa spoznal a sám seba prijal, lebo jedno i druhé ho oslobodí..." 

(o mne: lazorik.blog.sme.sk)

Národopisec Ján Lazorík - ochranca a záchranca dedovizne

(článok Prof. Mikuláš Mušinka, DrSc. z roku 2006)

Je mu 85, ale svojou fyzickou a duševnou aktivitou prekoná nie jedného päťdesiatnika. Žije v neďalekých Krivianoch na hornej Toryse, ale často ho možno stretnúť v Prešove s ošúchanou taškou v ktorej má kópie najrozmanitejších novinových článkov a desiatky svojich listov odoslaných redakciám novín, časopisov, televízii a rozhlasu, ale aj najvyšším vládnym činiteľom a inštitúciám. Hlavnou myšlienkou týchto listov sú výzvy: Vážte si kultúru našich predkov! Zachráňte ju, pokiaľ je čas! Nezriekajte sa ľubozvučného šarišského nárečia! Nepodliehajte módnej unifikácii života.

Celý jeho život je naplnením ideálov, ktoré hlasá i keď málokedy je vypočutý a pochopenie nachádza iba medzi národopiscami, ekológmi a v úzkom kruhu najbližších ľudí. A predsa je to človek výnimočný. Lásku k odkazu predkov demonštruje nie slovami, ale neúnavnou prácou. A výsledky jeho práce sú pozoruhodné.

 Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v Toryse, ale takmer celý jeho život je spojený so susednými Krivianami, kde si založil rodinu, postavil dom a vychoval piatich synov a dve dcéry. V r. 1968 tu založil folklórnu skupinu, ktorá sa pod jeho vedením stala jednou z najpopulárnejších na Slovensku.

J. Lazorík s ňou nacvičil 85 scénok a pasiem autentického folklóru, v ktorých aj sám vystupuje. Mnohé jeho pásma sa dostali aj na filmové plátna a televízne obrazovky. Podľa jeho námetu a scenára Slovenská televízia nakrútila niekoľkodielny televízny seriál Popaterce na nas (v šarištine). V regionálnej tlači uverejnil stovky príspevkov.

V Krivanoch vybudoval amfiteáter s krytým javiskom, vyzdobený nádhernými ľudovými plastikami, na ktorom sa uskutočnili stovky vystúpení. Z jeho iniciatívy sa tu každoročne koná Hornotoryský folklórny festival a minulého roku bolo slávnostne otvorené Centrum ľudovej kultúry a remesiel, jediné svojho druhu na Slovensku.

Niet na východnom Slovensku dediny, ktorú by J. Lazorík nenavštívil so svojim povestným trabantom, nepostrádateľným magnetofónom, fotoaparátom a predovšetkým nenahraditeľnými „pisankami". Zozbieral neuveriteľné množstvo artefaktov ľudovej kultúry: piesní, rozprávok, legiend, povestí, rozprávaní zo života, prísloví, porekadiel, opisov ľudových zvykov, krojov; vyhotovil tisícky fotografií zanikajúcej krásy. Stovky predmetov ľudovej kultúry zachránil pred zničením, a keďže nemal ich kde uskladňovať, nezištne venoval ich múzeám a vedeckým inštitúciám. Len Vlastivednému múzeu v Prešove venoval 1800 jednotiek, Národopisnému ústavu SAV - 20.000 negatívov. Sedem rokov pracoval v Okresnom múzeu v Starej Ľubovni, v ktorom zanechal celý depozitár vzácnych artefaktov ľudovej kultúry, 12.000 foto negatívov a 38 zošitov terénnych zápisov.

Ku knižnému spracovaniu svojich bohatých zberov pristúpil až po odchodu do dôchodku. Za posledných 13 rokov vydal (väčšinou na vlastné náklady a dary sponzorov) 12 vlastivedných bohato ilustrovaných kníh, väčšinou v rodnom šarišskom nárečí. O obsahu svedčia už ich názvy: A ja vam vinčujem  (1992; vianočné koledy a vinše), Juraj Krankota, jeho „pripovitky" a naše nárečie (1993), Naše tradične bačovstvo (1996; 2. rozšírené a doplnené vydanie 2004), Krivjanske veśeľe (1998), Jedzeňa na starej Hornotoryskej doľiňe (1999), Žic znači rečovac  (1200 nárečových slov a výrazov nemeckého pôvodu), Naša stara dzedzina - s podnázvom Šarišská ľudová slovesnosť (1999), Monografia 700-ročnej obce Krivany (2001), Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východného Slovenska (2002; 1200 fotografií), Na zdravičko, dobra skľeničko, dobrich ľudzi pocešiteľničko. Pijactvo (2003), Zbuňictvo (2004 + CD), Rozprafki a pripovitki rozprafkara Juraja Krankoti z Remeňinoch i iňšich rozpravjačoch, pripovitkaroch (2005, 97 rozprávok). Do tlačе pripravil publikáciu Humorné prihody zo života a knihu Detské hry a iné zabaviská, obsahujúcu 156 ľudových hier, spojených s piesňami, tancami, riekankami, hádankami, naháňačkami a inými prejavmi. V mnohých z týchto publikácií je zastúpená aj rusínsko-ukrajinská, rómska a nemecká ľudová kultúra. O rusínskych lokalitách Staroľubovnianského okresu napísal celú monografiu.

To, čo robí Ján Lazorík sám bez akéhokoľvek vedeckovýskumného grandu, mohlo by byť náplňou celej vedecko-dokumentačnej inštitúcie, pričom činnosť takejto inštitúcie by bola považovaná za veľmi úspešnú.

Národopis nie je jediným predmetom záujmov J. Lazoríka. Ako mladý dedinský učiteľ (absolvent Učiteľského ústavu v Prešove) zakladal ovocné škôlky, vysádzal prázdne priestory ovocnými stromami. V Šarišských Michaľanoch založil prírodnú experimentálnu stanicu na ktorej, medzi iným, vysadil 180 druhov rastlín najrozmanitejších odrôd. Opeľoval, krížil, šľachtil, tvaroval. Všetko toto dokumentoval stovkami fotografií. V Nitre je schválená do tlače jeho monografia o pokusníckom ovocinárstve s 500 fotografiami. Po niekoľkých rokoch intenzívnej činnosti štátne orgány ho aj z tejto práce uvoľnili. Vrátil sa opäť do krivianskej školy za učiteľa pracovného vyučovania. Tu najviac pozornosti venoval rómskym deťom. Okrem toho J. Lazorík staval vodné kolesá na výrobu elektriny, bol priekopníkom ochotníckeho divadla a vypracoval projekt reformy slovenského pravopisu, postavený na fonetickom princípe (Píš ako počuješ!) Podľa jeho reformovaného pravopisu by deti nemuseli bifľovať „vybrané slová", lebo „y" (ypsilon) by bol z abecedy vyškrtnutý spolu s dĺžňami a inými „zbytočnosťami". 

Mnohí ho považujú za donkichota bojujúceho s veternými mlynmi. Jemu však ide o jedno: záchranu odkazu predkov, ktorí po stáročia pestovali vlastnú regionálnu a lokálnu ľudovú kultúru („čo dedina - to iný obyčaj"), obohacujúcu ich každodenný život. Dnešná spoločnosť sa tohto odkazu dobrovoľne vzdáva, vedome ho neguje a hľadá vzory v cudzom prostredí. A to je zlé! Kto sa zrieka minulosti, nie je hoden budúcnosti! To je hlavné krédo Jána Lazoríka

Prof. Mikuláš Mušinka, DrSc.

(uverejnené s láskavým zvolením pána profesora)

Ján Lazorík v TV JankoHrasko.sk

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

FS Zobor

Na tom roznavskom placi

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV