Projekt JankoHrasko.sk pre mňa predstavuje spôsob ako vyjadriť úctu a obdiv tým, ktorí stáročia tvorili a tvoria skutočné hodnoty nášho národa. Práve preto milujem folklór a projekt JankoHrasko.sk. Folklór mi doslova chutí.
Spomienka ...
„....nevstupuj bez túžby vidieť niečo krásne...
Je to nápis, ktorý sa skvie na jednom z parížskych kostolov. Mňa naň upozornil jeden slovenský pán farár, ktorý sa staral o Slovákov žijúcich v Belgicku. A tento nápis ma tak zaujal, že transformovaným spôsobom sa stal akýmsi mojim životným krédom pri cestách za spoznávaním slovenskej ľudovej piesne...."
Tak rozprával o jednej z inšpirácií k svojej tvorbe hudobný skladateľ Svetozár Stračina /3.XII.1940 Turčiansky Sv.Martin - 26.II. 1996 Bratislava/.
Absolvent Štátneho konzervatória / kompozícia , akordeón / pokračoval v univerzitných štúdiách na Katedre hudobnej vedy UK. Počas štúdií sa zapájal do umeleckého úsilia mladej generácie - svojich spolužiakov a rovesníkov / Divadlo pantomímy, Divadlo poézie, Divadlo hudby, Divadlo obrazov atd. /, ktorá sa orientovala na moderné prúdy a intenzívne sa venoval samovzdelávaniu v rôznych oblastiach umenia, čo bolo napokon príznačné pre celý jeho život.
Prvé stretnutia s Lúčnicou a prof. Š Nosáľom / 1960 -61 /, boli pre jeho tvorbu zlomové a určujúce.
Svetozár Stračina patrí medzi tých autorov, ktorí našli nové pokračovania a riešenia vo vsťahu k našej hudobnej tradícii. Osvojil si atmosféru v ktorej ľudová hudba žila a žije a tú vrátil, dokázal vniesť do svojich kompozícií. Okrem svojej práce skladateľskej:
Dôležité bolo stretávať sa s ľuďmi folklórneho hnutia.ktorí mu boli inšpiračným zdrojom. V začiatkoch nezameniteľná v tomto smere bola spolupráca so súbormi Marína a Vršatec, letmo spomeniem osobnosti :Annu Rusnákovú, Hanku Grelovú, Janka Jasenku...Na dnes už povestných prehrávkach súborov bol nekompromisným kritikom, ale predovšetkým láskavým radcom v otázkach hudobnej produkcie súborov i jednotlivcov.
Nezameniteľná je spolupráca S. Stračinu / V.J. Gruska, J.Dubovec / na gramoalbumoch s tradičnou hudbou Oravy, Liptova,Podpoľania, Pohronia, Kysúc a Terchovskej doliny.
To je krátke pripomenutie časti diela skladateľa, ktorého si mnohí pamätáme ako človeka družnej, veselej povahy, ostrvtipu, ale i nejednej bohémskej „slabosti".
V závere spomienky by som rada poukázala na to, že vo svojom záujme o ľudovú hudbu, výtvarné umenie, slovesný prejav bol fascinovaný včlenením tradičných umeleckých prejavov do všedného i slávnostného života slovenskej pospolitosti. Pre zachovanie tohoto „krásna" robil najviac čo mohol a čo mu bolo dopriane. Jeho hudba nám zostáva blízka svojím charakterom. Cítime v nej tradíciu i pulz súčasnosti ...
Za príspevok ďakujeme:
Angele Vargicovej, Spoločnosť sveta Stračinu