Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).
etnomuzikológ, redaktor, publicista, scénarista, režisér, zbormajster, organizátor hudobného života
Narodil sa 14.1.1927 v Branove, ako tretie dieťa z ôsmych, rodičom Deziderovi a Johane Demovým.
V rokoch 1953 -1991 pracoval ako redaktor Redakcie ľudovej hudby Slovenského rozhlasu v Bratislave. Bol autorom i moderátorom rozhlasového cyklu Klenotnica ľudovej hudby (1966-1993). Realizoval nahrávky tradičnej hudby z 350 lokalít na Slovensku a 57 lokalít Slovákov žijúcich v zahraničí (16.500 titulov). Autorsky pripravoval a moderoval jednotlivé relácie cyklu, ktoré sa vysielali počas nedeľných podvečerov a ktoré mali priaznivý ohlas u poslucháčov. Z radov poslucháčov tak vznikol Kruh priateľov ľudovej hudby, jeho členovia hodnotili relácie, poskytovali námety, zúčastňovali sa na besedách i na exkurziách. Nahrávky z cyklu sú zachované v archíve SRo. Mnohé z nich sú neopakovateľné. Napr. myjavského hudca Samka Dudíka z Myjavy, fujaristu Jožka Rybára z Detvy, Juraja Kubinca a jeho synov z Utekáča, 4 generácie muzikantov z Terchovej, hudba Júliusa Bartoša z Čierneho Balogu, Jozefa Česľaka zo Zamutova, Martina Žoltáka z Raslavíc. K nim patria i speváci a muzikanti z Hrochote, Detvy zo Šumiaca, z Telgárta, Važca, Štrby, Východnej, Staškova, zo Suchej Hory, z Habovky, zo Zuberca a mnohí ďalší na Pohroní, Považí, Záhorí a iných regiónov, či lokalít Slovenska. Poslucháčov mimoriadne zaujali relácie s tradíciami a obyčajmi. Priazeň si získali najmä tradičné svadby, fašiangy, vianočné a iné obyčaje na Slovensku, späté s ročným cyklom, rodinnými i pracovnými obradmi a zvykmi. V jednotlivých reláciách prezentoval spevákov i muzikantov i s rozhovormi, so zreteľom na prostredie kde žili, na historické, dramatické, či osudové osobitosti.
Hudobné inštrumentálne i vokálne prejavy jedinečne obohatili hudobný fond Slovenského rozhlasu. Je to fond, s akým sa môže pochváliť máloktorá z európskych rozhlasových staníc. Časť z neho vyšla na 25 LP a 11 malých gramofónových platniach hudobného vydavateľstva OPUS (v rokoch 1968-1990), ďalšie na Mg-kazetách a CD-nosičoch vydavateľstva Slovenského rozhlasu Pyramída (v rokoch 1990 -1998).
V dokumentárnom fonde SRo (DK-fond) okrem spomenutých hudobných nahrávok zostáva aj 152 hudobno-slovných relácií s autorskou a redaktorskou prípravou, so vstupmi hlasu redaktora, či moderátora. V textovom archíve sa nachádzajú literárne predlohy z 325 hudobno-slovných relácií, či pásiem. V Zlatom fonde rozhlasu (AF-AFR-BA-AFC fond) je 33 vybraných pozoruhodných dokumentov z tvorby, hudby a rozhovorov autora.
Z jeho podnetu vznikla v roku 1970 medzinárodná rozhlasová súťaž nahrávok folklórnej hudby PRIX DE MUSIQUE FOLKLORIQUE DE RADIO BRATISLAVA. Cieľom súťaže bolo zvýšiť umeleckú i zvukovo-technickú kvalitu nahrávok folklórnej hudby v jednotlivých Českosloveských rozhlasových staníc. Kritériami súťaže boli: dramaturgická objavnosť zdroja, hudobné spracovanie, interpretácia, zvukovo-technická režia a výsledná podoba snímok. Dôležitú úlohu zohrávala moderná zvuková technika (playbackové systémy, zvukové agregáty, elementy, efekty, transformácie zvuku, s využitím elektroakustického štúdia).
Do súťaže sa po jej treťom ročníku prihlásili i rozhlasové stanice organizované v OIRT (socialistických štátov). Po siedmom ročníku aj ďalšie západoeurópske rozhlasové stanice. V priebehu 16 ročníkov (1970 -1991) zúčastnilo sa na súťaži 50 európskych rozhlasových staníc. Víťazné nahrávky z jednotlivých ročníkov na Mg nosičoch a potom na LP gramofónových platniach (Hudobného vydavateľstva OPUS), dostávali všetky zúčastnené rozhlasové stanice. Tak sa na strane jednej dostávali nahrávky slovenskej ľudovej hudby do mnohých európskych rozhlasových staníc. Na strane druhej Slovenský rozhlas získal z tejto medzinárodnej rozhlasovej súťaže 1627 hudobných snímok, ktoré jedinečne obohatili jeho vysielanie.
V roku 1976 podnietil vznik profesionálneho umeleckého telesa Orchestra ľudových nástrojov (OĽUN) a stal sa jeho prvým umeleckým vedúcim. Konkurzom prešlo 99 záujemcov, absolventov konzervatórií alebo VŠMU, kým sa počet ustálil na 18 hráčov.
Orchester pozostával zo sláčikových nástrojov, flauty, klarinetu, cimbalu. Dopĺňali ho ďalšie ľudové hudobné nástroje (fujary, píšťaly, drumble, gajdy, gajdice a iné). Na čele orchestra stál Miroslav Dudík- koncertný majster, dramaturgom bol Ivan Dubecký, produkčným Ľubomír Galko. K vynikajúcim hráčom patrili: Jozef Peško-hráč na fujaru, píšťalky, gajdicu, drummbľu a iné ľudové hudobné nástroje, huslista Štefan Molota, Peter Uličný, Jaroslav Stráňavký, klarinetista Zoltán Grunza, cimbalistka Herta Ugorová, sólista-externista Tibor Kováč. OĽUN si k nahrávkam pozýval aj spevákov s vynikajúcim regionálnym, či individuálnym štýlovým prejavom. K nim patrili napr. Darinka Laščiaková, Anna Hulejová, Helenka Záhradníková, Monika Kandráčová, Milan Križo, Ján Ambróz ale i mnohí ďalšie z územia celého Slovenska. OĽUN ako reprezentačné rozhlasové umelecké teleso uskutočňoval i koncerty, mnohé priamym prenosom. Hosťoval v Čechách (Brno, Praha, Plzeň, Ostrava), Rakúsku, bývalej Juhoslávii, na Ukrajine, v Španielsku, Mexiku, Kanade, USA a inde.
Pre OĽUN, Spevácky zbor Lúčnica, Rodokmeň a iné umelecké telesá hudobne spracoval 118 partitúr. Nahrávky z nich vyšli na viacerých CD-albumoch, spomenutých umeleckých telies. Pozornosť zasluhuje CD-album Z mojej klenotnice, v autorskom spracovaní piesní a hudby pre OĽUN, jeho sólistov inštrumentalistov a vynikajúcich spevákov. Vydalo
Vydavateľstvo Pyramída, Slovenský rozhlas, Bratislava 2002 (s mutáciou textu v angličtine).
Od roku 1990 je umeleckým vedúcim a zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II., v mestskej časti Bratislava-Vajnory. Uskutočnil s ním koncertné zájazdy nielen v domácom prostredí a na Slovensku, ale i vo viacerých európskych mestách. O činnosti tohto zboru svedčí Pamätnica, profilová publikácia (Komprint, Bratislava 2005). Z repertoáru zboru vyšli 2 CD nosiče. Pozornosť zasluhuje CD-album Resonantia Tatrae (slovenské národné a ľudové piesne v latinčine). Do latinčiny preložil Bystrík Muránsky SDB, vydalo Vydavateľstvo Bolchazy- Carducci Publishers, Inc., USA 2007.