3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Katalóg slovenského folklóru  >  Osobnosti  >  Eva Kurjaková
Eva Kurjaková

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Tento profil pridal(a) ...

Jozef Halcin (:) Jožo)

:) Jožo Projekt JankoHrasko.sk pre mňa predstavuje spôsob ako vyjadriť úctu a obdiv tým, ktorí stáročia tvorili a tvoria skutočné hodnoty nášho národa. Práve preto milujem folklór a projekt JankoHrasko.sk. Folklór mi doslova chutí.

Eva Kurjaková

18. 12. 2011
Zubrohlava

Áno, som jednoznačne celým srdcom a celou dušou Oravka," odpovedá s úsmevom Eva Kurjaková, bývalá starostka Zubrohlavy a tiež dlhoročná kronikárka tejto obce. Táto zberateľka povestí a navyše aj zostavovateľka viacerých monografií oravských obcí má dve srdcovky. Jednou je vyšívanie, druhou história. „V minulosti objavíte veci, o ktorých ani netušíte, že mohli existovať," vysvetľuje nám s ohníčkami v očiach. Prostredníctvom rozhovoru plného tajomných príbehov a zaujímavostí z regionálnych dejín, nám umožnila uvidieť Oravu aspoň na chvíľu jej očami.

Zubrohlavci moreplavci

Najmä mladšia generácia si myslí, že in je iba to, čo k nám príde zo západu. Keby sa však minulosti venovala, zistila by zaujímavé skutočnosti. Možno práve naši predkovia vyniesli niektoré veci do sveta a tie sa k nám dnes vracajú, avšak v trochu inej podobe." Svoje tvrdenie pani Eva ako pravá kronikárka aj patrične ilustruje príbehmi zo života svojej rodnej obce: „V minulosti dedovia zo Zubrohlavy chodili predávať tovar do Alexandrie, Káhiry a na Blízky Východ - do Carihradu, Hajfy, Jafty, či do Betlehema. Boli svetobežníkmi, svetaskúsenými ľuďmi. Oni neboli hlúpi, ani primitívni. Práve naopak. Museli byť veľmi šikovní. Síce nevedeli cudzí jazyk, no naučili sa ho a dokázali svoj tovar predať," objasňuje milovníčka histórie šikovnosť našich predkov. Tí v minulosti chodili po svete viac než dnešná staršia generácia. Na svojich potulkách za príbehmi minulosti ale často krát natrafila aj na neuveriteľné informácie: „Jedna 90-ročná babka mi hovorila, že plátenník Hucovčík išiel cez more. Rozmýšľala som, kdeže on len mohol ísť cez more? Asi sa plavili cez Dunaj v rámci Uhorska, nie? V Matici Slovenskej som však neskôr našla v Almanachu Zora dva listy Zubrohlavských plátenníkov - oba z Káhiry, či Alexandrie. Plátenníci sa teda skutočne plavili cez more a zrejme sa im tam niečo stalo."

Kniha Povesti spod Babej hory sa môže popýšiť aj takýmito krásnymi ilustráciami, ktorých autormi sú deti z viacerých Oravských škôl.Obec Klin a jeho tajomstvá

Ako zostavovateľka knihy Cestami necestami a chodníčkami Oravy (2007) prešla E. Kurjaková nejeden Oravský chodníček. Túlavé topánky ju zaviedli aj nad obec Klin, kde jej jeden okoloidúci ukázal priľahlú vyvýšeninu, ktorá sa volá Val. „Mne to nedá pokoj. Prečo ju volajú Val? Predsa val - bol vždy umelý obranný val. Vieme, že Klin v minulosti nebol na mieste, kde je teraz. Kde teda ležal prvý starý Klin? Nenachádzal sa náhodou za tým Valom? Chcela by som o týchto veciach vedieť niečo viac. Prečo sa napríklad Vahanov vrch volá Vahanov a nie inak? Keby to každý z nás vedel, bolo by dobre." vzdychne si pani Eva, a vzápätí nám položí otázku: „Prečo Kliňanov volajú Burčici?" Záporne krútime hlavou. Nevieme. „Presne preto, lebo boli burčici - búrili sa proti vrchnosti, pridávali sa k povstalcom, buričom" hovorí a po chvíli si popod nos povie: „No, to by bolo na ďalšiu knihu."

Oravské strašidlá

Evy Kurjakovej s názvom Povesti spod Babej hory (na fotke) uzrela svetlo sveta presne pred rokom. Autorka však v zbieraní povestí naďalej pokračuje a tak sa môžeme v najbližších mesiacoch tešiť aj na druhú knihu povestí z celej Oravy. Táto zberateľka Oravských povestí však často natrafí nielen na perličky z histórie, ale aj na zaujímavé strašidelné príbehy, ktoré sa na Orave skutočne udiali. A tak neraz ako autorka stojí pred dilemou - zaradiť tieto príhody plné strašidiel ku povestiam alebo nie? Nuž posúďte sami: „O Košariskách medzi Zubrohlavou a Rabčou sa hovorí, že tam strašilo. Plakávalo tam dieťatko, pretože tam akási matka zamordovala novorodenca. Traduje sa o nich aj ďalšia povesť: Keď pán dekan Brišák ešte ako študent chodil do Trstenej, ukazovalo sa mu tam prasa. Stále však nevedel, prečo ho to prasa máta, ale nespájal si to so žiadnym strašidlom. Neskôr, keď bol kňazom v Zubrohlave, dočítal sa kdesi, čo sa na tom mieste stalo. Až vtedy sa zľakol. Čítal zrejme v matrike, alebo v nejakých zápisoch: matka tam zamordovala dieťa a teraz nenachádza jej duša pokoj."

V predvečer ďalšej knihy povestí

Evu Kurjakovú však kadečo nevystraší, a už tobôž nie staroba: „Až teraz, keď som na dôchodku, vraciam sa k spomienkam starých ľudí, ktoré som za tridsať rokov pozbierala. Teraz už mám čas spracovať ich aj do literárnej podoby. Celý život som bola zamestnaná, vychovávali sme deti, stavali dom, takže vtedy na to nebol čas." Posledná kniha s názvom Povesti spod Babej hory, ktorú rodáčka zo Zubrohlavy vydala presne pred rokom, išla doslova na dračku. Tisíc kníh sa predalo a rozdalo od októbra do Vianoc. Nedávno preto dali urobiť dotlač. Čitateľov povestí potešili v tejto knižke najmä krásne ilustrácie detí z Oravských škôl. „Chcela som, aby naše detičky ukázali, čo vedia. Aj keď sme ďaleko od Bratislavy - ako sa hovorí na periférii záujmu - naše deti nie sú o nič horšie, ani menej talentované," tvrdí pani Eva a dodáva: „Naši ľudia sú šikovní - veľa vedia, majú šikovné ruky. Ale treba im vytvoriť príležitosti!" Na otázku, ako je to s rukopisom, ktorý už dlhšiu dobu médiá avizovali ako ďalšiu knižku Oravských povestí, autorka odpovedá: „Neviem či vydanie v tomto roku finančne zvládneme, ale knižka je už na 90 % hotová." Oravské deti si tak zrejme opäť môžu chystať pastelky a farbičky na jej ilustráciu.

K záľubám Evy Kurjakovej patrí tiež vyšívanie Oravských ľudových motívov. Na fotke môžete vidieť jej výšivku s názvom Mládenec zo Suchej hory. Moderné deti Oravy

V 21. storočí, keď sú už aj pre dedinské deti kravička či koník atrakciou, hovorí pani Kurjaková s úsmevom: „Nedávno sme mali v Zubrohlave za Kýčerou dožinky. Vyzdobili voz - drabiňák - a dvaja gazdovia zapriahli kone. Po obradoch prevážali deti po pasienku a tie z voza vôbec nechceli zísť dolu, tak sa im to páčilo!" Jej úsmev však vzápätí ustúpi pred vážnejšou témou: „Nedovolím si povedať jednoznačne, či deťom na Orave chýba alebo nechýba lokalpatriotizmus. Televízia a ostatné médiá im ponúkajú úplne iné podnety, ako by sme si možno predstavovali. Nemôžem ale povedať, že by deti región nezaujímal." Okrem zážitkov, ktoré tento výrok potvrdzujú, má pani Eva doslova plné vrece nápadov, ako by v drobných detských hlávkach vykúzlila o región Oravy a jeho dejiny skutočný záujem: „Stačilo by napríklad, keby sa deti s učiteľmi dejepisu vybrali nenáročnou trasou z Bobrova popod les do Zubrohlavy hore na kopec. Tam bolo za druhej svetovej vojny frontové pásmo, kde zahynulo množstvo Rusov a Nemcov. Pamätníci už asi nežijú, ale rozprávali mi, ako zvážali zamrznutých Nemeckých vojakov na kolískach z čečiny. Alebo keby sa deti prešli podhorským pásmom až po Babiu horu, videli by nielen zákopy, ale i dodnes zachované bunkre či zvyšky obrovského osemmetrového tankového zákopu. Pod dojmom takej vychádzky by si zapamätali o druhej svetovej vojne určite viac, ako z nezáživného memorovania o vojne, ktorá je ich chápaniu veľmi vzdialená. Tu by videli, ako túto vojnu a najmä jej koniec prežívali ich rodičia či starí rodičia."

Odkaz všetkým Oravcom

Na otázku aké posolstvo by Oravským ľuďom odkázala, Eva Kurjaková nemusela dlho rozmýšľať: „Staré mamy - rozprávajte svojim deťom i vnúčatám! Nedajte sa odradiť! A vy mladí - počúvajte!" Tento rozhovor svedčí o tom, že aj rodáčka zo Zubrohlavy je nepochybne jednou z Oravských starých mám - rozprávačiek - a my sme práve dočítali jedno z jej krásnych rozprávaní o minulosti Oravy.

Eva Kurjaková

Narodila sa 21. decembra 1947 v Zubrohlave na Orave. Od roku 1978 pracovala ako kronikárka, od r. 1987 ako ekonómka a matrikárka na Miestnom národnom výbore v rodnej obci. V rokoch 1994 - 2002 bola zvolená za starostku obce Zubrohlava a v roku 2002 odišla do dôchodku.

Doteraz napísala knihy: 400 rokov obce Zubrohlava (1988), vlastivednú monografiu rodnej obce Zubrohlava (1998), História farnosti Zubrohlava 1770-2000 (2000). Autorsky spolupracovala na vydaní monografií obce Bobrov (2000), Zákamenné (2005), turistických sprievodcov Vitajte v kraji na severe Biela Orava (2004), Cestami necestami a chodníčkami Oravy (2007), internetového katalógu obcí Bielej a Čiernej Oravy (2003). V roku 2008 uzrela svetlo sveta prvá knižka povestí z Oravy s názvom Povesti spod Babej hory. Autorka momentálne pripravuje druhú knižku oravských povestí.

Kde nájdete obec Zubrohlava? Nuž tu:


Zväčšiť mapu

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

Jan Palovic

Vrcharske rozkazovacky

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV