3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Katalóg slovenského folklóru  >  Osobnosti  >  Doc.Ing. Milan Murgaš CSc.
Doc.Ing. Milan Murgaš CSc.

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Tento profil pridal(a) ...

Ľudmila Hricková (Beťarečka)

Beťarečka Milujem ľudové piesne, tance, kroje, architektúru, nárečia, zvyky, tradície a obyčaje. Kroj považujem za výsostné umelecké dielo a rovnako dôležité sú pre mňa ľudové rozprávky, pranostiky a porekadlá. Chcem sa pričiniť o to, aby...

Doc.Ing. Milan Murgaš CSc.

12. 08. 2012
Banská Bystrica

Motto: V živote sú len tri skutočné hodnoty – zdravie, priateľstvo a láska.

Narodil sa 10.7.1951 v Banskej  Bystrici, kde prežil svoje detstvo a kde mu rodinné zázemie  vštepilo nielen morálne hodnoty, ale odrazilo sa aj v jeho vzťahu k ľudovej piesni,  k tancom, k zvykom a k tradíciám. Vyrastal v roľnícko-remeselníckej rodine, kde sa naučil nielen  tvrdo pracovať, ale hlavne ctiť si hodnoty.

Základné vzdelanie získal v Priechode a v Selciach. Vyštudoval strednú školu elektrotechnickú a po  ukončení strednej školy študoval  Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, kde  v roku 1975 štúdium úspešne ukončil. Svoje vzdelanie si naďalej rozširoval: v roku 1982 kandidát vied, 1985 docent, 1991 Svetová zdravotnícka organizácia, ekonómia zdravotníctva, 1992 Danish School of Public Administration, Copenhagen, výkonný manažment, 1992 Health Management School, Groningen, vyšší zdravotnícky manažment. Pôsobil  ako vysokoškolský pedagóg, odborný inštruktor, asistent, odborný asistent, docent, prodekan, dekan. V rokoch 2000 - 2006 rektor Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici.  V rokoch 2002 - 2006 poslanec Národnej rady SR, člen Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu a člen Stálej delegácie NR SR v Zhromaždení Západoeurópskej únie a od roku  2006 predseda Banskobystrického samosprávneho kraja a jedna z najvýznamnejších osobností Slovenského folklóru.

Ako chlapec  vždy miloval krásnu prírodu, zvyky, tradície a tradičnú ľudovú kultúru.  Vzťah k ľudovému umeniu získal v rodnom kraji, kde vždy bolo silné folklórne zázemie. Počas jeho života od útleho detstva po dnešok  ho neustále sprevádzala ľudová pieseň, ktorá ho pritiahla  k pôsobeniu v speváckej zložke v Lúčnici, vo folklórnom  súbore  Ekonóm, kde sa sa stal členom speváckej  a tanečnej zložky. Spevom a hrou na fujaru a iných ľudových nástrojoch , účinkoval ako sólista  vo folklórnom súbore  Urpín. V tomto období ako člen súboru  precestoval Európu. Vo folklóre pôsobil aktívne dlhé roky ako tanečník, spevák, sólista rôznych  ľudových piesní a tancov. Ako skvelý tanečník a spevák sa zúčastnil aj hudobno-tanečných regionálnych, krajských i celoslovenských  súťaži, zúčastnil na festivaloch a ako člen súborov reprezentoval našu vlasť na medzinárodných folklórnych festivaloch. Absolvoval nespočetné množstvo hodín nácvikov a niekoľko stoviek vystúpení, súťaží, folklórnych festivalov  doma i v zahraničí. V súčastnosti sa  Milan Murgaš zúčastňuje folklórnych podujatí pokiaľ mu  to čas dovolí ako divák, milovník folklóru ale aj ako bývalý tanečník, spevák a svoje znalosti sa snaží odovzdávať v súčasnej dobe svojmu vnukovi Jankovi.

Úryvky odpovedí:

Pôsobil ste v rôznych folklórnych telesách, na čo rád spomínate a kto Vás formoval?

Najväčší vplyv na môj vzťah k ľudovej piesni mali moji rodičia a moja stará mama z maminej strany. Mama krásne spievala, otec bol aktívny hudobník. Stará mama ma naučila ešte v predškolskom veku hrať na ústnu harmoniku. Ľudovú hudbu som asi nasával s materinským mliekom. V mojom detstve sa všade spievalo, na poli, na stavbách rodinných domov, v krčme a pri rôznych spoločenských príležitostiach. Ešte aj na kare, keď si chlapi povypíjali a rozcítili sa nad stratou blízkeho človeka, zaznel na jeho počesť spev. Na fujaru som sa naučil hrať tak, že som odpozoroval hru baču z mojej rodiny a skúšal som do dovtedy, pokiaľ ma tá fujara nezačala poslúchať. Spievanie som od detstva považoval za úplne prirodzený prejav a na rozdiel od mojich konškolákov mi nerobilo problém spievať ani na verejnosti. No spieval som tak ako som vedel. Nemal som žiadnu technickú prípravu. Až v speváckej zložke súboru Lúčnica ma nebohý Dr. Klimo naučil pracovať s dychom a hlasom vôbec, za čo mu budem do smrti vďačný. Neskôr, keď som bol sólistom v Urpíne som sa snažil učiť sa od svojich speváckych vzorov nielen slovenských ale aj moravských. Mal som tú česť si s nimi aj zaspievať. A ktorí to boli? Dnes už nebohý Jožka Severín z Tvrdonic, Jarka Šuláková z Valašska a neprekonateľný spevák podpolianskych piesní Prof. Milan Križo, ktorý je nielen mojim vzorom, ale aj priateľom.

Načo si spomínate zo svojej mladosti  a kto u Vás  vykresal lásku k folklóru?

Ako som už uviedol, už v útlej mladosti som denne prichádzal do styku s ľudovou piesňou. Mamy spievali deťom uspávanky, chlapská spoločnosť po práci sa neobišla bez spevu. Neskôr patrilo k mládeneckej prestíži vedieť spievať, veď napokon spev bol jeden z nástrojov ako vplývať na nežnejšiu časť ľudského rodu a ako si ju získať. Možno, že teraz je to už inak, ale v časoch mojej mladosti bol spev veľmi dobrým komunikačným prostriedkom nielen medzi mužom a ženou, ale aj medzi chlapmi navzájom. Ale aj neskôr sa mi potvrdilo, na štúdiách v zahraničí, pri mojich pracovných cestách a zahraničných dovolenkách, že ľudia bez rozdielu farby pleti veľmi dobre reagujú na pieseň ej bez toho, žeby poznali jazyk v ktorom je spievaná. Tieto skúsenosti ma utvrdili v tom, že slovenská ľudová pieseň je fenomén a poklad, ktorý stojí za to opatrovať a zveľaďovať.  

Čím teraz prispievate k uchovávaniu tradícií prípadne ich prezentácií?

Pokiaľ mi to čas a hlasivky dovolia, snažím sa tento poklad nielen nosiť v srdci, ale ho aj odovzdávať všetkým tým, ktorí ho chcú prijať. Pri spoločenských príležitostiach často spievam a tým obveseľujem prítomných. Snažím sa tiež finančne podporovať rôzne folklórne aktivity. Ale aby sa toto bohatstvo aj uchovalo sú piesne mnou interpretované zaznamenané na rôznych zvukových nosičoch, vrátane dvoch samostatných CD. Zatiaľ sa zdá, že môj vnuk Janko zdedil dobrý sluch a hlas a bude ďalej posúvať generačnú štafetu ľudovej piesne.

Zaiste ste absolvoval  ako člen folklórnych súborov aj zahraničné zájazdy, na ktoré si  rád spomeniete?

Ak by som svoj život mal rozdeliť na časť príjemnú a časť nepríjemnú, tak naša pieseň bola vždy súčasťou tej príjemnej. Nielen pôsobenie v umeleckých kolektívoch ale aj množstvo hodín so spevom na rôznych podujatiach, či len tak po výstupe na štyri tisícovku, tvoria nezmazateľnú fresku toho, čomu hovoríme krásno a čo je súčasťou fenoménu šťastia. Ak nepočítam narodenie mojich detí a vnúčat, potom sú všetky najkrajšie chvíle môjho života spojené s ľudovou piesňou. S fujarou som precestoval temer celú Európu. Hral som v Amerike, tlieskali mi ľudia v rímskom amfiteátri v Izraeli. Nebudete mi asi veriť, ale spieval som aj v Katare na letisku. Rozpoviem v krátkosti túto príhodu. Išiel som s mojimi kamarátmi na dobrodružný výlet na Filipíny. Keďže z Viedne na Filipíny priamo nič nelieta, museli sme cestu absolvovať na dva krát. Preto sme v tranzite letiska Dauha strávili temer 6 hodín. Dosť dlhá doba, a to čakanie nám už poriadne liezlo na nervy. Jeden s kamarátov zrazu prišiel s nápadom, aby som niečo zaspieval. Tranzit bol plný pasažierov väčšinou z moslimských krajín. Tento jeho nápad sa mi nezdal rozumný. Po dlhšom prehováraní som to však riskol a začal spievať. Moji kamaráti sa pripojili a bola to poriadna sila. Všetci stíchli. My sme dospievali “Dobre tomu šuhajovi, čo má košiar v šírom poli“ a čakali sme čo bude? Chvíľu bolo ticho prerušované len šumom klimatizácie. A potom sa halou rozľahol potlesk a veštci sa nás usmievali a kývali nám. To bolo asi prvý a posledný raz, ako na letisku v Dauhe spievali slovenskí chlapi „Dobre tomu šuhajovi“ a všetkým sa to páčilo. Potrebuje ešte niekto silnejší dôkaz o tom, aké čaro má slovenská ľudová pieseň?

Milan Murgaš nahral spolu s ľudovou hudbou Pecníkovci jedenásť ľudových  piesní na CD platní s názvom Milan Murgaš a Pecníkovci v novembri 2005 a krátko na to nahral ďalšiu CD platňu  s názvom "Keď si ja zaspievam" s orchestrom Milana Olšiaka.

Vaše životné krédo?

Mám už dosť rokov na to, aby som si dokázal vytvoriť dostatočný odstup od svojich vlastných ideálov. Neznamená to však, že som na svoje ideály rezignoval. To čo človek v sebe nosí po celý život sa v ňom sformuje hlavne v detstve a dospievaní. Mal som šťastie na svojich rodičov a starých rodičov, ktorí ma síce vychovávali v prísnom katolíckom duchu, ale boli ku mne veľmi láskaví a žičliví. Neskôr som mal šťastie na základnej, stredne a vysokej škole, kde som mal veľmi dobrých učiteľov, ktorí na mňa mali nielen profesionál ny ale aj osobnostný vplyv. Celý svoj život som sa snažil pomáhať tým slabším, ktoré také šťastie ako ja nemali a neboli napriek svojmu snaženiu takí úspešní ako ja.  Mojím krédom je nikdy sa nevzdávať. Víťazi sa nikdy nevzdávajú, tí ktorí sa vzdajú, nemôžu byť víťazi. A hodnoty ktoré uznávam? V živote človeka majú skutočnú hodnotu let tri veci: zdravie, priateľstvo a láska. Všetko ostatné je „šmejd“. 

Na záver patrí sa mi poďakovať Milanovi Murgašovi za jeho slová, prajem mu veľa zdravia, elánu a energie, aby aj naďalej ostal šíriteľom nášho kultúrneho dedičstva a učil naše budúce generácie spoznať lásku ku všetkému vzácnemu, čo nám tu zanechali naši predkovia.

Autor:  Ľudmila Hricková a Doc. Ing. Milan Ján Murgaš, Csc.


Kontaktné údaje

Kontaktná osoba:Doc.Ing. Milan Murgaš CSc.

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Janko Hraško Práve hrá:

LH Jozefa Franeka

Furmanske

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV