Je také miesto v Šariši, kde neplatí to známe rozprávkové, kde bolo tam bolo, s otrepaným pokračovaním so sypúcou sa vodou a lejúcim sa pieskom. V Mokroluhu, lebo o ňom je reč, sa totiž lialo všetko, a čuduj sa svete, dokonca aj tá voda.
Pretože luhy, tie bývali vždy pekne podmáčané. Všimol si to aj úradník makovického panstva, ktorý tu v roku 1277 robil akýsi súpis. Ako sa tak čvachtal po lúkach, napitých vodou ako špongia, zaznačil si do diára, lebo úradníci panstiev už vtedy mali diáre, toto miesto pod názvom Mokurlang.
Ani nevedel prečo, stojac tak po členky vo vode, ale nevdojak, mimovoľne, to tam jednoducho zapísal. Preložené do dnešnej slovenčiny ako Mokrý Luh, teda lúka dvakrát mokrá.
Manželskému páru z Mokroluhu asi neboli známe okolnosti vzniku názvu dediny. Zato im bol známy fotograf Adolf Divald v Bardejove, ku ktorému, slávnostne vyštafírovaní, dorazili v presne dohovorenú hodinu.
Milý Adolf ich pekne naaranžoval, prikázal chvíľu nehýbať sa, až kým nevyletí vtáčik. Takto si tí dvaja teda pózovali na nepodmáčanej pôde Divaldovho ateliéru.
Autor: Braňo Chovan
pohľadnica je zo zbierky autora