Súbor vznikol v októbri 1972 z iniciatívy Mestského výboru pri kultúrnom a spoločenskom stredisku pod názvom Spišský súbor piesní a tancov v Spišskej Novej Vsi. Až v apríli 1976 dostal pomenovanie Čačina. Prímenie Čačina Vyjadruje vzťah k prírode Spiša, ktorý je obklopený ihličnatými lesmi a vzchádza i zo známej, na Spiši Často spievanej ľudovej piesne Čačina, čačina, žeľena Čačina". Činnosť súboru si vynútila potreba jedného domáceho folklórneho telesa, ktoré by reprezentovalo okres a ktoré by vypĺňalo medzeru doposiaľ len kupovaných programov k rôznym príležitostiam od iných okresov. Ďalším podnetom bolo zachovanie v plnej kráse a čistote piesní a tancov spišského ľudu, Tretím podnetom bolo zapojiť mládež do spoločensky prospešnej činnosti, dať im možnosť sebarealizácie a tak prostredníctvom umenia formovať ich estetický a etický život. Pri jeho zrode stáli Karol Vojs, František Kočik, Ján Harničár a Ján Valigura. Za choreografa bol vybraný bývalý profesionálny tanečník SĽUKu Jozef Butela, za vedúceho hudobnej a speváckej zložky Jozef Daniel a za tanečného pedagóga Milan Almáši.
79 tanečníkov za harmonikového doprovodu Jána Karasa, pod vedením Jozefa Butelu a Milana Almášiho začínalo vnikať do tanečného umenia. Výber do hudobnej zložky bol uskutočnený na základe poznania hudobníkov z nášho okresu a ich vzťahu k folklóru. V novembri sa začali prvé skúšky tejto časti súboru. Nábor do speváckej zložky nebol a tak tie dievčatá, ktoré neobstáli v tanečnej časti boli preradené do speváckej. I napriek týmto ťažkostiam intenzívnou prácou a nácvikom sa stala rovnocennou zložkou hudobnej a tanečnej. Prvé tance Dupkaca karička a Parobské sólo Čerpali z oblasti Zemplína z dôvodu, že boli prvkovo jednoduchšie
a v začiatkoch ešte technicky nepripravených tanečníkov boli výborným krokom k ich ďalšiemu rastu. Postupne pribudol tanec Zemplínski zaľúbenci a z oblasti Spiša Regrútska rozlúčka, Goralský tanec, Na fašengy a Klápačkový tanec, ktorý v televíznej súťaži "V znamení trojky" získal najvyššie bodové ohodnotenie z 90-tich čísel.
Čačina sa zúčastňovala rôznych krajských aj celoslovenských súťaží, na ktorých získavala popredné umiestnenia. Za veľmi krátku dobu jestvovania bola súboru v roku 1974 priradená kategória B, ktorú obhájili aj roku 1981 a v 1984 bola zaradená do kategórie A. V tomto istom roku Čačina získala 1. miesto v súťaži autentických choreografií s tancom Poračske koleso. Súbor bol pozývaný na rôzne festivaly i na prvé zahraničné zájazdy do Poľska, Ukrajiny a Čiech.
Ako človek tak aj súbor prešiel rôznymi zmenami. Striedali sa tanečníci, speváci, organizační vedúci a tak ďalej. Všetci sa však snažili o jedno - odovzdávať vzácne dedičstvo. Pod vedením Jána Maťáša sa súbor vypracoval a pozývali ho už nielen do okolitých krajín, ale cestoval do Belgicka, Anglicka, Turecka, Nemecka, Talianska, Holandska, Grécka, Francúzska a inde. Súbor si tak získal srdcia mnohých doma aj v zahraničí. I dnes dostáva mnoho zaujímavých ponúk.Z posledných Grécko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko, pripravované Nemecko a pod.
Niektoré choreografie sa časom vytratili a žijú iba v pamätiach starších tanečníkov. Mnohé vyhrali ocenenia a veľa sa ich tancovalo len párkrát. Repertoár sa stále rozširuje a obmieňa. Dominantnou zložkou sú spišské tance a spevy, ale program obsahuje aj šarišské, zemplínske a cigánske časti.
| Kontaktná osoba: | Jozef Kozák , Žaneta Hrubiznová |
| E-mail: | juskokz@post.sk |
| Telefón: | +421904377388 |
| Web: | http://cacina.110mb.com |