Projekt JankoHrasko.sk pre mňa predstavuje spôsob ako vyjadriť úctu a obdiv tým, ktorí stáročia tvorili a tvoria skutočné hodnoty nášho národa. Práve preto milujem folklór a projekt JankoHrasko.sk. Folklór mi doslova chutí.
Folklórny spolok „Zelený veniec" po publikáciách „História Ečera" (Ecser története. Red.: Ondrej Csaba Aszódi, 2000), „Ečerská svadba" (Az ecseri lakodalmas. FSZVE, 2001) a Historia Domus (FSZVE, 2005) sa tentokrát rozhodol vydať ďalšie zaujímavé a hodnotné dielo "Starodávny Ečer".
Kniha zahŕňa takmer osemdesiat rokov diania z histórie osady. V jedenástich kapitolách sa pred našimi očami vynárajú niekdajšie verejné budovy, obytné domy (Kapitola: Ečer kedysi dávno), nahliadneme na udalosti v kostole (Kapitola: Náboženský život), zoznámime sa s obyvateľmi dediny pri práci (Kapitola: Pracovité všedné dni), ale vidíme ich aj v kruhu kamarátov či priateliek pri sviatočných príležitostiach (Kapitola: Kruh priateľov).
Zvyky, ktoré sa stali dôležitými pre mladú generáciu, v minulosti boli súčasťou hospodárskeho a cirkevného roku. Jednotlivé etapy ľudského života aj naši predkovia dali zvečniť pomocou fotografa. Takto boli nasnímané zábery o starej škole (najstaršia z roka 1902) a o tam vychovaných žiakoch (Kapitola: Brána budúcnosti) . Avšak fotoaparát zachováva aj pamiatku účinkujúcich menej veselých historických udalostí (Kapitola: Slúžili vlasti). Na každodenné starosti a trápenia sa snažili zabudnúť na plesoch, pri oberačkových zábavách (Kapitola: Spoločenský život), na mnohotvárnych športových a kultúrnych podujatiach, na divadelných scénach a tanečných vystúpeniach (Kapitola: Bývalá ečerská tanečná skupina).
V nejakej podobe každý človek chráni spomienky na svojich predkov, ale táto zbierka je o to viac, že zachytáva rodinné príbehy celej dediny. Možno práve preto kapitola pod názvom „Rodinné spomienky, osudy" najviac uchváti čitateľa, veď obraz sa nezjaví len ako okamih, ale ako živá kronika. Album nám porozpráva aj o neskoršom osude ľudí na snímke. Pohľady, vzpriamený postoj osôb dá nám pochopiť, že prečo dostali Ečerania prívlastok „hrdí" (Kapitola: Tí hrdí Ečerania). Vďaka bohato ozdobenému pestrému kroju a verne pestovaným tradíciám Ečerania sa preslávili aj za hranicou dediny (Kapitola: Ečerská svadba).
Ečer - pre susedstvo hlavného mesta - zastihli rýchle zmeny. To odzrkadľujú aj chronologicky zoradené fotografie.
Keď zvedavý čitateľ zalistuje do tejto knižky, možno sa mu bude zdať, že do ruky si zobral rodinný album. Redaktori na začiatku kapitoly všeobecne načrtli, že čo čaká na čitateľa v ďalšej časti. Fotografie vďaka príslušným podpisom takmer ožijú. Popri menách často figurujú prímená, rozpoznávajúce prezývky, ktoré poznali len členovia spoločnosti.
Ďalším kladom publikácie je dvojjazyčnosť (slovenský a maďarský text), vzdávajúc hold aj takýmto spôsobom slovenským predkom.
Prajem, aby publikácia pod názvom „Starodávny Ečer" potešil nie len obyvateľov dediny a autorov knihy, ale poskytol zážitok každému, kto sa chce dostať bližšie k tejto láskyplnej spoločnosti a pochopiť, prečo sa tak verne a neústupne pridržiavajú k dedičstvu svojich predkov.
Kontakt: (platí aj pre objednávky publikácie)
Folklórny spolok Zeleny veniec
2233 Ecser, Széchenyi u. 5., Maďarsko
Aszódi Csaba András, štatutárny zástupca
Tel./Fax: 00- (36) - 29/ 535-192
E-mail: aszodi.csaba(zavináč)monornet.hu
Web: http://www.ecser.hu/
Mobil: 00-(36) - 30/ 230-7270
Autorka príspevku: Katarína Királyová