3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Katalóg slovenského folklóru  >  Knihy a publikácie  >  Takto varila starká
Takto varila starká

Ohodnoť článok hráškami


(0/10 hráškov, hlasovali 0 )

Tento profil pridal(a) ...

Takto varila starká

26. 12. 2008

Autori: Ondrej Csaba Aszódi a Katarína Királyová

Pod názvom „Takto varila starká" sa dostala pod vianočný stromček pripeštianskych Slovákov dvojjazyčná zbierka receptov tradičných jedál.

Recepty zbierky sú zoradené podľa kalendárnych zvykov. Keďže v preskúmanom regióne sa striedajú slovenské katolícke a evanjelické osady, ich jedálne lístky sa v mnohom líšia. A taktiež je odlišný aj ich jazyk. Preto na konci zbierky autori umiestnili aj slovník nárečových výrazov.

Osady v susedstve Budapešti sa znovu osídlili po vyhnaní Turkov z Uhorska koncom 18. storočia slovenskými osadníkmi. Potomkovia týchto osadníkov sa podľa možnosti snažia zachovávať zvyky svojich predkov, respektíve odovzdať ich nastupujúcim generáciám.

K pestovaniu národnostnej kultúry patrí aj zachovanie gastronomického dedičstva, pomocou ktorého sa opäť môžu dostať na naše stoly tradičné sviatočné a každodenné slovenské jedlá.

Recepty boli zapísané v dvanástich slovenských obciach v nárečí, takto sa podarí do istej miery archivovať aj jazykové dedičstvo, ktoré podáva ucelený spoločensko-historický a národopisný obraz kraja. Výskumný materiál je poznačený blízkosťou hlavného mesta, mestským rázom jedál, taktiež aj asimilačným procesom. V niektorých osadách sa už nedalo recepty rekonštruovať v pôvodnom jazyku. V takých prípadoch ich zapísali po maďarsky a autori ich uvádzajú v spisovnej slovenčine. Pri oživovaní starých slovenských chutí na pomoc boli aj slovenské civilné organizácie a samosprávy regiónu, ktoré vzťah k slovenskej kuchyne z času na čas utužujú na festivaloch, pri spoločných sviatkoch, akými sú napr. gerheňový festival v Malej Tarči, kapustníkový festival v Šóškúte, sladká sobota na Ečeri, slovenská zakáľačka v Kerepeši, čemerská slovenská svadba, závinové dni v Šáre, súťaž prípravy slovenských koláčov vo Veľkej Tarči, kde môžeme nazrieť do jedálneho lístku našich predkov.

Úryvok z publikácie (Katarína Királyová: Chlieb náš každodenný...):
„...Katolícka cirkev v 19. storočí aj počas adventu uložila abstinenciu. Počas tohto malého (tridsaťdňového) pôstu k bezmäsitému piatku a sobote pribudla aj streda.

Na Božie narodenie (24. december) bol u katolíkov vianočný pôst. Bol to sviatočný deň, pre ktorý presne určili každoročne rovnaký tradičný jedálny lístok. Hlavným jedlom tohto večera bola polievka s cestovinou (napr. v Ečeri paradajková polievka). Polievku pripravili zo strukovín (fazuľa, šošovica), so sušenými ovociami a hubami, ale varili aj kyslú polievku z kapusty alebo z otrúb (ciberej). Magické, rituálne pochúťky vianočnej večere boli pálené, med, cesnak, jablko, orech a oblátky. Štedrovečerná hostina mala zabezpečiť pre rodinu zdravie, šťastie a bohatstvo.

V prvý a druhý vianočný deň varili bežné zimné jedlá, ktoré nemali pôstny charakter, napr. kapustu s bravčovým mäsom.
V predvečer Nového roka v katolíckych dedinách podávali pôstne jedlá, a to kyslú polievku, fazuľu, kapustu, huby a cestoviny (makové, tvarohové slíže, pirohy). Na Silvestra a Nový rok podávali magické jedlá, podobné ako v Štedrý večer, ktoré mali v novom roku zabezpečiť hojnosť úrody a zdravie v rodine. Pri dvojitom sviatku obyčajne napiekli aj koláče, najčastejšie záviny.

Ako po sebe idú dni v týždni, spln a nov Mesiaca, tak sa striedali každoročne výročné zvyky sedliackej spoločnosti, významné udalosti životného cyklu človeka a tak určil vegetačný rok, že čo sa dostane na rodinný stôl, ako náš chlieb každodenný."

Kniha obsahuje aj tieto recepty:

Súvisiace odkazy:

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV