3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Katalóg slovenského folklóru  >  Knihy a publikácie  >  Ľudové tance na Slovensku
Ľudové tance na Slovensku

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Tento profil pridal(a) ...

Ľudové tance na Slovensku

29. 05. 2011

Kniha Cyrila Zálešáka Ľudové tance na Slovensku je prvá rozsiahla práca svojho druhu v oblasti ľudového tanca, ktorá v rokoch svojho vzniku poskytla súborom ľudového tanca ale i širšej odbornej obci, venujúcej sa ľudovej tvorivosti, piesňam i tancom, doteraz najúplnejší tanečný materiál z celého Slovenska. Vzácna je však aj v inom, dôležitom aspekte, ktorý najmä s odstupom času vnímame ako vzácny a užitočný. Ako píše sám autor v úvode knihy, čím ďalej, tým viac sa počas práce na tomto diele ukazovala potreba teoretického spracovania a roztriedenia zozbieraného materiálu či jeho umeleckého zhodnotenia. Rovnako autor nezabúda ani na potrebu osvetliť vývoj, pôvodnú funkciu či spoločenský význam jednotlivých druhov tancov. Snaží sa ich charakterizovať a typizovať. Z tohto pohľadu bola predzvesť osudu knihy ako užitočnej pomôcky pre súbory, pedagógov či profesionálnych choreografov oprávnená a zaslúžená, obhliadnuc i od faktu, že teoretické časti môžu obsahovať pár nedostatkov. Sám autor priznáva, že nebolo pred ním predchodcov, autorov, na ktorých by mohol nadviazať a učiť sa.

Významné postavenie v diele Cyrila Zálešáka nesie teda spomínaná publikácia, ktorej vznik bol podmienený cieľavedomým a sústavným výskumom autora. Už výsledná podoba rukopisu, ktorého recenzentmi boli aj Štefan Nosáľ či Štefan Tóth, nesie v sebe niekoľko častí väčšieho či menšieho rozsahu, nechýba niekoľko príloh. Prvé vydanie tohto textu vyšlo na 320 stranách v počte nákladu 1200 kusov, na tú dobu postačujúcom, v súčasnosti rozhodne nie. Autor hneď za úvodom uvádza čitateľa do danej problematiky a snaží sa mu ju priblížiť v kapitolke Vznik a vývoj tanečných vrstiev. Spomína snáď základnú informáciu o pôvode našich ľudových tancov, a síce že ich pestré bohatstvo je odrazom života nášho ľudu, postupného rozvoja umeleckého cítenia a tvorivých schopností, ktoré sa u človeka vyvíjali. Vysvetľuje, že v svojich prvých štádiách bol tanec neodlučiteľnou súčasťou primitívneho umenia ako celku a rovnako bol v podmienkach prvotnopospolnej spoločnosti dôležitou zložkou magických úkonov, ktorými chcel človek ovládať prírodu. Tance boli pre človeka viac potrebou a súčasťou každodenného života, než umeleckým zážitkom. Tieto tance a ich pozostatky  nazýva obradovými a zaraďuje k nim rôzne bojové, lovecké, zaklínacie tance či iné tance ako súčasť obradov z okruhu rodinných vzťahov. U nás sa z obradových tancov zachovali v pomerne veľkom počte - aj keď často so zmenenou funkciou - tance súvisiace s roľníckym spôsobom života a tance z okruhu rodinných vzťahov. Autor ďalej pripomína, že so zvyšovaním kultúrnej úrovne ľudu sa viera v magickú účinnosť tanca postupne oslabovala a do popredia začali vstupovať iné faktory, ktoré tance stále viac ovplyvňovali a pretvárali. Človek začal vytvárať tance iné, v ktorých prevládala stránka zábavná. Prechod však nebol ani jednoduchý ani rýchly, trval dlhé stáročia. Kým sa vytvárali nové tance, ktoré autor nazýva zábavné, staré obradové tance sa udržiavali ďalej, tradovali sa z pokolenia na pokolenie. Akýmsi prechodným stupňom medzi obradovými a zábavnými tancami sú tance, ktoré nazýva autor slávnostné. Pokračuje ďalej, menuje viacero tanečných kultúr, ktoré sa od seba odlišujú formou a obsahom. A keďže nemožno vo všetkých prípadoch hovoriť o o tanečných kultúrach, nazýva ich vrstvami. Neskôr sa pokúša stanoviť tieto vrstvy a vymenovať jednotlivé druhy tancov v nich. Hneď nasledujúca kapitola je dominantná v Zálešákovej práci. Nesie názov Charakteristika, rozbory a opisy jednotlivých druhov tancov. Tu už autor podáva prostredníctvom prehľadného systému podrobné opisy jednotlivých tancov, vychádzajúc pri tom z akéhosi delenia, ktoré si určil za smerodajné v predchádzajúcej kapitole. Ako prvé predstavuje Chorovody, chorovodné hry a dievčenské kolesá, na niekoľkých stranách podrobne opisuje niektoré z nich, pri čom sa pohybuje väčšinou v regiónoch východného Slovenska. Po nich nasleduje druhá väčšia podkapitola venujúca sa Tancom roľníckej kultúry, kde sa venuje sedliackym tancom slovenského typu, nazerá tak na choreografickú ako i hudobnú stránku sedliackych tancov, venuje sa piesňam, druhom tancov, vymedzuje oblasti. Sedliacke tance považuje za základ pre vytváranie tanečných oblastí. Nasledujú opisy niektorých sedliackych a im príbuzných tancov. Tretia časť sa venuje Tancom z valaskej kultúry, opisujúca tance ako odzemok, kozáčik, medviedka, opäť podľa oblastí, spomenie tak hajduch z Očovej a okolia ako aj hajduk z Važca či Východnej. Plynule prechádza k štvrtej podkapitole venujúcej sa Tancom šľachtickým, piatej, ktorá nesie názov Tance cechové a opisuje niektoré cechové (fašiangové) tance. Pomerne veľká časť je venovaná Tancom vojenským a síce opisom niektorých verbunkových tancov, kde autor opisuje tak parobské karičky, fogáš, marhaňsku či bašistovsku ako aj verbunk z Myjavy, má teda zásah viacerých oblastí, čo potvrdzuje podrobnosť jeho niekoľkoročného bádania. Ku koncu autor spomenie ešte Tance mladej buržoázie, ako hromadne nazýva niektoré čardáše, polky a tance kombinované s polkami, valčíky či mazúrky. Modernými spoločenskými tancami a Tancami súťaživými či akrobatickými autor uzatvára veľkú kapitolu venovanú charakteristike, rozborom a opisom jednotlivých druhov tancov. Treba tiež vyzdvihnúť autorov zmysel pre detail, keď súčasťou podrobných opisov sú aj podrobné nákresy figúr, obrázky ukazujúce tanečné motívy, fotografie či piesne aj s notami.

V závere knihy autor nezabúda pripomenúť budúcim používateľom, pracovníkom v súboroch piesní a tancov, ideovú a umeleckú hodnotu ľudových tancov, vyzdvihuje estetické hodnoty ľudového umenia, a teda ja ľudových tancov, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti ľudu. Predstavuje tiež metódy výskumu a zápisu ľudových tancov. Výskum tancov autor realizoval pred vydaním knihy a to od roku 1947 až do roku 1959. Celkovo urobil výskum a spracoval tance z 87 obcí, získal prehľad o rozložení tancov, resp. tanečných oblastí. Tá istá stať knihy tiež opisuje, ako sa robil výskum v jednotlivých obciach, z ktorých pochádzajú uverejnené tance a piesne. Obce zoradené abecedne predstavuje nielen geograficky, ale rovnako tak cez interpretov ľudového umenia či cez už existujúce súbory. Po opise základných a často sa vyskytujúcich figúr nasleduje už len mapa Slovenska so zaznačenými obcami, ktoré autor navštívil, abecedný register tancov, zoznam tanečných výrazov a pomenovaní, použitá literatúra či odporúčaná literatúra o slovenských ľudových tancoch a piesňach. Z pohľadu súčasnosti môžeme knihu, aj keď pomaly polstoročie starú, hodnotiť ako nenahraditeľnú pomôcku pre spoznávanie ľudových tancov a piesní, keďže publikácie a diela podobného charakteru a rozsahu sú skôr vzácnosťou. Preto má aj po čase dielo Cyrila Zálešáka veľkú umeleckú hodnotu a spolu s faktografickou časťou tvorí prácu hodnú osvety.

Autor: Matúš Dávid 

Súvisiace odkazy: 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FS Brezinky Mestisko

Kedz ja zala travu

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV