3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Folklórna televízia  >  Rodná zem (1953)
Rodná zem (1953)

Ohodnoť článok hráškami


(10/10 hráškov, hlasovali 1 )

Janko Hraško (jankohrasko)

jankohrasko Niektoré články pre Vás zverejňuje, ale aj ľudové pesničky z archívu rádia a rozprávky pre Vás vyberá a hrá náš najmilší redaktor a moderátor Janko Hraško ;).

Rodná zem (1953)

19. 02. 2012
Bielovodská dolina, Belianské Tatry, Ždiar, Senec

Film Rodná zem rozpráva o mladých ľuďoch z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa stávajú nadšenými členmi profesionálneho kolektívu v súbore ľudových piesní a tancov. Na pozadí ich príbehu prináša aj ilustratívne obrázky slovenskej krajiny a folklórne tradície v dobovo 
štylizovanej podobe. Je to prvý slovenský farebný film, ktorý formou jednoduchej hudobnej veselohry predstavuje krásy slovenskej krajiny a bohatosť folklórnych prejavov. Vznikol v spolupráci českých a slovenských filmárov, dvadsať rokov potom, ako v roku 1933 režisér a etnograf Karol Plicka vytvoril jedinečný etnografický dokument Zem spieva, zobrazujúci ľudové zvyky, hry, obrady, tance a slávnosti v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v 30. rokoch minulého storočia.

Rodna_zem_N_12_F_resize

V Rodnej zemi kameraman Karol Krška zachytil horehronské tance „bonkošový“ a „cepíkový“ a množstvo svojráznych piesní z troch typických slovenských folklórnych oblastí – zo stredného Slovenska, goralské pesničky zo severu a východoslovenské piesne s ukrajinskými a maďarskými prvkami. Štylizované choreografie na folklórnych prvkoch postavili Štefan Nosáľ, Martin Ťapák a Juraj Kubánka. Texty piesní napísal básnik Vojtech Mihálik a skladateľ Tibor Andrašovan ich zhudobnil do folklorizujúceho novotvaru, ktorý pripomína častušky.

Herec, scenárista, režisér, tanečník, choreograf a folklorista Martin Ťapák v Rodnej zemi stvárnil hlavnú mužskú postavu, no na príprave filmu sa podieľal aj ako tanečník a choreograf. Bol jedným z tých, ktorí pripravovali tanečné scény do filmu. Na jeho vznik si spomína rád, rovnako aj na jeho oboch tvorcov, na českého režiséra Josefa Macha a slovenského scenáristu Ivana Bukovčana. „Macha som spoznal ešte skôr,“ spomína Ťapák. „Keď som pôsobil ako tanečník a choreograf v SĽUK-u a mal som už za sebou niekoľko malých úloh vo filme, obsadil ma do svojho pripravovaného filmu Akce B. Skamarátili sme sa, a tak sa stalo, že keď sa ma, ako vytipovaného na hlavnú mládeneckú postavu, scenárista Ivan Bukovčan spýtal, kto by Rodnú zem mohol podľa mňa režírovať, povedal som mu – jedine Pepo Mach, lebo ten cíti slovensky a my sme ešte vtedy nemali takého osvedčeného režiséra.“ Dobre sa mu spolupracovalo aj s Ivanom Bukovčanom. Hovorí, že „s Bukovčanom sme si výborne rozumeli, aj neskôr, v čase jeho tatranskej trilógie. Veľa sme spolu diskutovali – Bukovčan vedel, že dialógy treba obohatiť a ja som ho inšpiroval. Vedel, ako ma vyprovokovať, ako vyžmýkať zo mňa dedinské repliky. Keď partner vie pripomenúť, potom sa ľahšie objavuje, obnažuje, lebo človek zabúda. Mach aj Bukovčan boli totiž z mesta. Bukovčan, ktorý pôvodom pochádzal z rodiny horára, sa vedel rýchlo zorientovať, myšlienkovo prispôsobiť a vcítiť do dedinského naturelu.“

Rodna_zem_N_9_F_resize

Film Rodná zem pôsobí aj po polstoročí veľmi sviežo. Jeho interiéry boli podľa vzoru kaštieľa v Rusovciach (sídlo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK)) postavené v pražských ateliéroch na Barrandove a v Hostivaři. Ťapák si na toto nakrúcanie i úspech filmu spomína slovami: „Česi boli veľmi ústretoví – a nebrali nás príliš vážne a už vôbec nie možnosť, že film urobí takú dieru do sveta...“ Priestorovo menej náročné interiérové scény sa nakrúcali v Bratislavev aukčnej hale Slovenského dobytkárskeho družstva (Slodob) na Trnavskej ceste a exteriéry v Bielovodskej doline, pod Belianskymi Tatrami a v Ždiari. Vo filme okrem členov SĽUK-u a súboru Lúčnica účinkovali aj speváci a tanečníci zo súťaží v ľudovej tvorivosti. Film sa nakrúcal na prelome rokov – od novembra 1952 do apríla 1953 a jeho rozpočet dosiahol celkové náklady cca 5 669 000 Kčs. Jeho slávnostná premiéra sa uskutočnila v bratislavskom kine Hviezda 26. februára 1954. V tom istom roku scenárista Ivan Bukovčan prepracoval filmový scenár na javiskové pásmo pod názvom Surovô drevo.

Réžia: Josef Mach

Námet, scenár: Ivan Bukovčan, Josef Mach

Kamera: Karol Krška

Hudba: Tibor Andrašovan

Strih: Jan Chaloupek

Zvuk: Rudolf Pavlíček

Architekt: Jan Zázvorka, Anton Krajčovič

Kostýmy: Viera Škrabalová

Vedúci výroby: Vladimír Zimmer

Hrajú: Heda Melicherová [Verona], Martin Ťapák [Martin], Július Pántik [Turoň], Magdaléna Balíková – Dziaková [Terena Juráčka – Turoňka], Margita Dalmadyová [Žofka], Karol L. Zachar [Ján Drozdík], Gustáv Valach [Katúň], Rudolf Bachlet [Seniak], Elo Romančík [Jurek], Ondrej Jariabek [Mišo Hŕstka], František Zvarík [Ferko], Trúda Tašká [Anička], Štefan Nosáľ [Ďuro Pomeľa], Matúš Rajčok [Maťo Pompura Dubkáč], Peter Paška [Ondrík Viazanica], Samuel Adamčík [Jaškuliak], Otto Lackovič [Bobáň], Rinaldo Oláh [primáš detvianskej muziky], Ružena Struhárová [poštárka], Vojtech Adamec [dirigent Pilárik], Magdaléna Hromadová [Zoška], Nina Hazuchová [Tereza], Alžbeta Poničanová [Hŕstková], Oľga Adamčíková [Veronina matka], Anton Gymerský [Gejza Lakatoš], Dušan Klein [Gejza Lakatoš mladší], Mária Štepitová [Iľka], Alžbeta Kubánková [speváčka], Darina Laščiaková [speváčka Darina], Vlado Müller [pytač], Ondrej Madoš [fujarista], Jozef Rybár [píšťalkár], Ján Plieštik [gajdoš] a ďalší.

Minutáž: 98 min.

Zdroj:

  • video: youtube.com,
  • text a foto: filmpress.sk, sfu.sk 

Pridaj komentár

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FS Rozsutec Zilina

Vyletela prepelicka z prosa

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV