3
Nebíčko v papuľke Dedina roka 2015
JankoHrasko.sk • slovenský folklór • rádio • televízia
Folklórna dedina  >  Anton Stašov (Aťo)
Aťo

Anton Stašov (Aťo)

Brehy č.182

 

NAD BREHAMI JASNÍ MESIAC ZVEČERA VICHOĎÍ.... Všetko začalo veľmi dávno

Vari niet historika, ktorý by vedel určiť dátum, kedy si začal ľud spievať. Nikto nevie, kedy a ako vznikla prvá ľudová pieseň. Ale vieme, že ľud si spieval pri každej príležitosti. Či to už bola radosť, smútok, nech sa už v duši, či v živote človeka dialo čokoľvek, ľud si spieval.

Čas plynul tíško a pomaly, na bolesť sa zabúdalo, radosť sa menila na bežnú realitu, piesne sa však vždy rodili nové, menila sa realita života a aj piesne. Na staré sa zabúdalo, nové sa časom tiež stavali minulosťou a nikto si nemôže spomenúť, čo nám naši predkovia chceli piesňou povedať. Neboli žiadne sociálne siete, aby sa mohli posťažovať, pochváliť, či len tak voľne vyjadriť, čo majú na srdci.

Spoločnosť je v dnešnej dobe, hlavne posledný rok presýtená rôznymi výrazmi, ktoré bežný Slovák nikdy nepočul a teraz toho má už plné zuby.  Infekcia, skríning, vírusy, pozitívne, negatívne testy, mutácia, pandémia, covid, corona vírus, lock-down. Ľudia sú uzavretí do „bublín“ domovov. Ako rád by namiesto tých výrazov počul niečo ľudové, folklórne, piesne, tance,..... Rád by počul to, čo mál a má rád a medzi jeho radosť nepatria určité tie strašné výrazy. Už len spomienka na nedávnu dobu, kedy sa organizovali festivaly, spoločenské stretnutia, jarmoky....

 Éj, bolo by tak zanôtiť si „Zahučali hory, zahučali lesy,“ [:kdeže sa podeli, kdeže sa podeli moje mladé časy.:].

Nuž, keď sme už zavretí do svojich „bublín“ mnohí by  sa chceli vrátiť do  svojej mladosti. Koľkí starší ľudia si hovoria „...za našich čias to  bolo lepšie!“ A nebolo?“ Veru bolo! Nuž vráťme sa aspoň spomienkami do tých čias a nepočúvať v každých správach „...prekonali sme rekord obetí na Covid 19...,“ .Bŕŕŕ!!!

Návraty minulosti

 

Tak ako čas, ten neúprosný nepriateľ-priateľ berie všetko čo bolo, ten čas zapríčinil, že aj ja som pomaly zabudol na to, čo by som nemal. Do reality ma zaviedla spomienka jednej vynikajúcej priateľky, Zuzanky Mihálkovej, ktorá mala účasť ako grafička na realizácii publikácii ľudových piesni Spevníka ľudových piesni Rozálii Michalcovej pod názvom NAD BREHAMI JASNÍ MESIAC ZVEČERA VICHOĎÍ...“ .

 Na svojej Facebookovej  stránke sa vrátila k spomienkam z minulosti k tejto knihe. Keď sme jej v marci 2017 doniesli knihu okrem iného napísala:

Dnes som prežila krásne popoludnie s úžasnými ľuďmi, priateľmi s Ankou a Tonkom z Brehov. Priniesli mi knihu Spevník ľudových piesní Rozálie Michalcovej „Nad Brehami jasní mesiac z večera vichoďí...“ktorý som graficky spracovávala. Je to úžasne krásny pocit držať hotovú knihu - klenot - môžete ju pohladiť, prelistovať... Ďakujem.

Jej slová sú pravdivé a nestrácajú na význame ani v prúde času. Knihu, ktorú som ja s Ankou priviedli na svet nazvala „hotovým klenotom“. 

Je to ozaj klenot, lebo my dvaja za pomoci mnohých ochotníkov sme iba pozbierali úrodu našich predkov, očistili, osušili, pretriedili a ukázali svetu. Mnoho piesni už nemá meno svojho autora, ale jedno je isté, že autorom všetkých je ľud. Niektoré majú aj svojho autora, ale každá má svojho interpreta v danom čase.

 

Zo zápiskov Rozálie je unikátny spevník

 Zuzka okrem iného nasmerovala čitateľov, aby si o tejto knižke, o tomto klenote prečítali viac aj v článku, ktorý priniesol „Dnes 24 Žiar“ zo zdroja TASR 7 januára 2017 po názvom „Po dedine chodila s husľami a šmirákom“. Uľahčíme im to, okrajovo im priblížime opis o aktívnej dobrovoľníčke, učiteľky z Brehov, už nebohej Rozálie Michalcovej rodenej Šalkovej, a o jej zbierke piesní.

Učiteľka Rozália, zozbierala piesne   doslova za pochodu. Vďaka jej dcére a jej partnerovi,  je z jej práce zaujímavá publikácia.

Aktívni seniori z obce Brehy si na svoje konto pripísali ďalšiu zaujímavú publikáciu. V uplynulých dňoch vydali Spevník ľudových piesní Rozálie Michalcovej s názvom „Nad Brehami jasní mesiac zvečera vichoďí…“ Kniha obsahuje celkom 525 ľudových piesní Tekovského regiónu, ktoré v rokoch 1930 až 1960 zozbierala učiteľka Rozália Michalcová.

 ,,Moja mama Rozália Michalcová zbierala po dedine piesne, čo spievali starí ľudia. Chodila s husľami, písala si to na šmirák a potom doma prepisovala," priblížila Anna Lizáková rodená Michalcová ktorá spolu s Antonom Stašovom knihu zostavila. Piesne posielala do vtedajšieho Československého rozhlasu, Slovenskej akadémie vied, či Matice Slovenskej, ktoré ich dodnes dokumentujú.

Po rokoch sa Lizáková rozhodla obetavú prácu svojej mamy zavŕšiť vydaním spevníka. Na začiatku bol zoznam viac ako 500 piesní, notové záznamy však chýbali. Ich kompletné znenie tak museli zostavovatelia prácne zháňať. Po určitom čase sa im podarilo získať viac ako 100 piesní zo Slovenského rozhlasu Bratislava a z hudobného odboru Slovenskej akadémie vied celkom 404 piesní. Piesne sú zaznamenané v pôvodnom znení a rozdelené sú podľa druhu do viacerých skupín, ako napríklad žartovné, vojenské, svadobné a podobne. Zachytené sú v rôznych rokoch aj s menami ľudí, ktorí piesne spievali. Rozália Michalcová je sama autorkou niekoľkých z nich, ako napríklad „Jaj, mamička, zľe robíťe“ či „Kupujťe mľiečničke“. Tá je podľa Lizákovej dokonca akousi nepísanou hymnou Brežanov.  

Veľký podiel ich dôchodku išiel na vydanie publikácie. Výťažok  z jej predaja chcú použiť na financovanie ďalšej publikácie. Za tento klenot by nemal byť problém obetovať 15 € za 1 ks.  Anton Stašov prezradil, že v jeho počítači už čaká na dokončenie ďalšia práca. Tentoraz venovaná vysťahovalectvu, ku ktorému majú veľké množstvo obrazového aj textového materiálu.

Z obsahu knihy

Nebudem analyzovať presný popis vzniku knihy, ale vrátim sa trošku do minulosti ako sme zachránili krásne a neoceniteľné dedičstvo našich predkov. Mesiac nad Brehami vždy jasne svieti, vodička ces tie Brehe vždy tečie, to nie je nič zvláštne. Každý o tom vie a povie si:  - no a čo? Lenže ako tento prírodný úkaz vedeli vyjadriť naši predkovia v piesni, to vie málokto.

Hneď v úvode tejto knihy je prvá pieseň ako ĽÚBOSTNÁ spojená s týmto faktom. Vieme kto pred viac ako 60-timi rokmi sa snažil túto pieseň zapísať, kde ju zaradiť a kto ju aj zaspieval. Piesne v tejto knihe sú rozdelené okrem Ľúbostných do týchto skupín: BALADY, SVADOBNÉ, ŽARTOVNÉ, MLÁDENECKÉ, VYSŤAHOVALECKÉ, VOJENSKÉ, PYTLIACKE, ZBOJNÍCKE a PIJANSKÉ. Veľmi ťažko by bolo charakterizovať jednotlivé skupiny, a tobôž nie jednotlivé piesne.

Každá pieseň obsahuje veľa ľudových múdrostí a je popretkávaná aj vlastnými skúsenosťami. Je studnicou nenahraditeľných múdrych slov. Z tejto studnice múdrosti sa dajú vyčítať aj politické názory vtedajšej doby a sociálne pomery. Na svoje si môžu prísť aj etnológovia či antropológovia kultúry. Bez nadsádzky  sa dá tvrdiť, že aj kriminalisti pri vyšetrovaní prípadu z minulosti by z piesní mohli veľa vyčítať.

Z textov piesní sa dá porovnať myslenie ľudí a intelekt, ich pracovná činnosť, oddych, relaxácia, spôsob života. Zistíme aj ako to bolo v jednotlivých rodinách, ako sa ľudia obliekali, čo jedli. Priblížia čitateľom čo robili susedia cez sviatok, čo cez týždeň. Ľudoví umelci do piesni tak šikovne vložili text, že poslucháč si v momente vie predstaviť, čo sa v rodine, či v dedine stalo, a čo sa ešte len stane.

 

 „A ces tie Brehe...“

2 verš/ A keď ma ňekse, ja ňebanujem,  :/:ja smútok ňedržím, ňimam ho za kím.:/

 

 

 

„Písaľi ženi mužom...“

2 verš/  Keť som ja doma muža mávala, rostrhanú sukňu som nosela, /:aľe čilej, keť uš muža na vojňe mám,

aj červenú sukňu /lagovie topánke/,  aj frajera mám.:/

 

 

 

 

 

Len čo sa táto kniha dostala medzi kultúrnu obec, získala ocenenia nie len jednotlivcami.

Ocenenia

I.  Mjartanovo Sebedražie - celoslovenská súťaž v etnologickom výskume  - udelilo CENU  STAROSTU OBCE SEBEDRAŽIE, (07.10.2018 )za publikáciu „NAD BREHAMI JASNÍ MESIAC ZVEČERA VICHOĎÍ...“(Spevník ľudových piesní Rozálie Michalcovej).

Odborná porota: Mgr. Silvia Letavajová, PhD. ; PhDr. Katarína Nádaská, PhD.; PhDr. Marián Žabenský, PhD. vyhodnotila súťaž takto:

„Publikácia Spevník ľudových piesní Rozálie Michalcovej rod. Šalkovej autorov Antona Stašova a Anny Lizákovej je zbierkou 525 ľudových piesní. Na práci oceňujeme nielen bohatý piesňový materiál, ktorý pochádza z viacerých oblastí Slovenska, je zapísaný v pôvodnom znení a doplnený notovými záznamami, ale aj jeho vhodnú klasifikáciu a doplnenie o etnografické údaje, ako je rok zápisu, meno zberateľa a interpreta, či obrazové prílohy.“

 

 

 

Organizátori: Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi; Katedra manažmentu kultúry a turizmu – Filozofická fakulta UKF v Nitre; Obec Sebedražie; Hlavný partner Fond na podporu umenia.

PhDr. Ján Mjartan, DrSc., prvý Slovák – profesionálny etnograf na Slovensku, zakladateľ modernej etnológie na Slovensku, nestor slovenskej národopisnej vedy nám zanechal odkaz: „Všetko, čo som v živote robil ako pedagogický a vedecký pracovník, považujem iba za službu svojmu národu a svojej slovenskej vlasti.“

Tieto ľudové piesne patria ľudu, teda aj Brežanom. Naši predkovia za svojho života vytvárali okrem hmotných hodnôt aj kultúrne hodnoty a zanechali nám kultúrne dedičstvo vo forme ľudových piesní. Rozália Michalcová rodená Šalková okrem svojej pedagogickej práce zozbierala piesne ľudu, znotovala a zanechala nám tiež odkaz: „My speváci, speváčky a zberateľka brežských piesní si želáme len to, aby ste ich prijali s takou láskou a úctou, s akou sme sa ich my od starších ľudí učili, našim generáciám odovzdávali a doteraz uchovali.“

Toto kultúrne a duševné dedičstvo prevzali od pamätníkov a spracovali do knižnej podoby Anton Stašov a Anna Lizáková. Cena patrí vám drahí naši pamätníci, vám súčasní obyvatelia nielen Brehov ale celému kultúrnemu národu a to nie len tým, ktorí sa spevu venujú, ale bez výnimky každému.

Poznámka autorov: Ceny získali aj iné publikácie, ktoré sme publikovali.

 

Srdce na dlani

Centrum Dobrovoľníctva v Banskej Bystrici, oceňoval dobrovoľníkov a dobrovoľníčky -  ľudí, ktorí svojou výnimočnou a veľmi prospešnou dobrovoľníckou prácou inšpirovali a povzbudzovali ostatných.

V roku 2016 bolo udelených 12 sŕdc a medzi ocenených  ne patrila aj ROZÁLIA MICHALCOVÁ (in memoriam), v kategórii Dobrovoľníctvo v kultúre a umení. Súčasne pri tejto príležitosti prebehol aj krst knihy. Ceny najlepším dobrovoľníkom odovzdávali prvý viceprimátor mesta Banská Bystrica Jakub Gajdošík, prorektorka UMB Alexandra Bitušíková a riaditeľka nadácie Zdravé mesto Beata Hirt.

Za ocenenú prevzali cenu jej dcéry MáriaAnna rodené Michalcove. Starosta obce Brehy Ing. Juraj Tencer bol krstným otcom. Týmto aktom bola kniha, zberateľka a autori ocenení a kniha bola uznaná verejnosťou za hodnotný klenot ľudovej tvorby.

Piesne bez autora a s autorom

Veľmi nás potešila skutočnosť, keď sme počuli práve túto pieseň, ktorú zložila R. Michalcová na verejnosti napríklad na jarmokoch na celom Slovensku. Keď sme sa opýtali na jarmoku v Hronskom Beňadiku speváčok, či vedia kto túto pieseň zložil, tak nevedeli, vraj je to ľudová pieseň bez autora. Keď sme ich informovali aká je skutočnosť a mali sme so sebou aj výtlačok spomínaného spevníka, tak si  ho ihneď kúpili. Veľmi nás potešilo, že o túto knihu mali záujem aj ľudia zo širokého okolia, ktorým sme na ich žiadanie posielali knihy poštou. Dokonca jedna záujemkyňa, ktorá pochádza z Prešova  sa dozvedela o tejto knihe a zastavila sa u nás na Brehoch, aby si ju kúpila.

Starosta obce Turany n/Ond., Mgr. Ján Jakubov, prejavil záujem o tento spevník tak ako pre seba a svojich známych, aj pre ich rodáčku známu speváčku Mariku Gombitovú. Pôvodne sme ju mu mali pri jej návšteve svojej rodnej obce odovzdať osobne, ale to sa nám nepodarilo.

Pri plavbe po Dunaji, ktorú zorganizoval knieža Dr. Ing. Juraj Radziwill Anoškin bola na palube hosťom aj populárna osobnosť a diva slovenskej hudobnej scény Beáta Dubasová. Samozrejme, že veľmi rada prijala tento spevník. Nuž, nie len ľudoví speváci si radi pozrú piesne ľudu, ale aj populárne osobnosti.

Keď sme sa s Ankou zúčastnili súťaže „Koleso šťastia“, ktoré moderoval Lukáš Adamec, Lukáš požiadal Anku, aby zložila pre neho pieseň. Žiaľ Bohu Anka nemá také vlohy ako jej mamka. Známy to spevák, si však môže v tejto knihe prelistovať a sám si vybrať pieseň.

„Kupujte mľiečničke ...“v Rádiu Regina

Keď som počul spievať pieseň „Kupujte mľiečničke“ , ktorú zložila autorka R. Michalcová v Rádiu Regina stred, a Mgr. Dudík Miroslav uvádzal túto pieseň, že je to ľudová pieseň bez autora, tak som s Ankou ihneď reagoval. Anka oznámila pánu Dudíkovi o.i. toto:

 Táto pieseň „ Kupujte mliečničke...“nie je ľudová, ktorá nemá autora, ale autorkou textu a nápevu je Rozália Michalcová (rodená Šalková). Aby jej meno bolo prezentované, to je želanie mojej neb. mamky-autorky ako aj moje. Moja mamka Rozália Michalcová, rodená Šalková sa snažila zozbierať piesne z nášho regiónu, ktoré  mali záber z celého Slovenska. Naša obec Brehy, je známou hrnčiarskou obcou a hrnčiari rozvážali hlinený riad po celom Rakúsko-Uhorsku a touto cestou, ako aj ženbou Brežanov z iných regiónov sa k nám dostali rôzne piesne.

 

 

Moja mamka ťažkou cestou zbierala piesne, so svojimi deťmi, teda aj so mnou chodila po dedine, počúvala piesne, zapisovala texty do zošitov, doma ich znotovala a v rokoch svojej aktivity (žila 1915-1992) zozbierala viac ako 525 piesní. Zapísala ich do notovej osnovy a poslala do Československého rozhlasu, do SAV a pod. Tieto materiály ostali zabudnuté, niektoré sa však dostali na verejnosť.

25.05.2008 som požiadala Ústav hudobnej vedy SAV o zaslanie materiálu a na základe toho a písomnej pozostalosti po smrti mojej mamky v roku 2016 v spolupráci s A. Stašov a inými zložkami vydala publikáciu Spevník ľudových piesní pod názvom: „Nad Brehami jasní mesiac zvečera vichoďí...“, ktorá obsahuje 525 znotovaných piesní. (Knihu máme k dispozícii). Spomeniem, hlavne „Kupujte mliečňičke, hrnce aj rajňičke...“, Jaj, mamička, zľe robíte, za hrnčiara ma siľíťe...“, Ňebanuj, ďioučatko, že som k vám choďievau...“ a iné.

K tej prvej piesni Vám zasielam kópiu piesne, ktorú v roku 1958 zaslala moja mamka do Ústavu hudobnej vedy a to dokazuje aj pravdivosť autorky, že to je jej vlastná skladba.

Náprava nastala, už počujeme túto skladbu uvedenú s menom autorky.

Nuž teda, tak to bolo

Vzdajme úctu duševnému a kultúrnemu dedičstvu našich otcov, pospomínajme na ich život, na našu minulosť, prelistujme si v tejto knihe piesní. Keď sme sa stretli po určitej dobe z jedným záujemcom, ktorý si kúpil túto knihu, pýtali sme sa ho prečo si ju kúpil, či ju daroval niekomu, alebo..? Jeho odpoveď nás prekvapila a potešila: „Ja noty nepoznám, nie som hudobník, ale text každej piesne ma veľmi potešil a milo prekvapil. Každé slovo malo veľký význam a celú knihu som čítal ako román všetkých žánrov. Dozvedel som sa veľa zo života vzácnych ľudí.“  Treba k tomu viac slov?!

Anton Stašov 0908/571410

 & Anna Lizáková 0905/185061

Brehy 182/ PSČ 968 01 pošta Nová Baňa

 

 

 

 

 

MenoAnton Stašov
PrezývkaAťo
Mesto
AdresaBrehy č.182
Obľúbená pesničkaZahúčali hory...
Obľúbený tanecČardaš
Obľúbený nástrojKlavír
Obľúbený krojBrežiansky

Vypočujte si rádio pomocou Real playeru Vypočujte si rádio pomocou Winampu Vypočujte si rádio pomocou WMP Vypočujte si rádio pomocou Webového prehrávača Nalaďte si rádio

Počúvate reláciu:

Klenotnica


Práve hrá:

FSk Hrusov

Rastie stromcok zeleny

viac ... Nalaďte si televíziu

Naladte si Folklor TV